Najčastejšie škodcovia konope 1/2

Niektorí, pre rastlinu nebezpeční škodcovia prežívajú v pôde, zatiaľ čo iné druhy parazitov sa môžu prenášať tiež vzduchom. Choroby, ktoré si rastlina z takéhoto napadnutia odnáša, sú spôsobené buď "biotickými" živými organizmami alebo z tzv. "Abiotických zdrojov" (resp. nežijícími organizmy). Zatiaľ čo abiotické organizmy vznikajú hlavne pri výživových nedostatkoch alebo pri znečistení závlahového systému, tie biotické (voľne žijúce) sa môžu objaviť celkom nečakane. Choroby rastlín sa môžu líšiť aj v závislosti na podnebie.

       V tomto diele najčastejších škodcov preberieme: vošky, pavúčie roztoče, biele muchy, strapky, vši, slimáci a tabakový vírus

Pokiaľ Vám niekto tvrdí, že konope nemôže napadnúť žiadna choroba (ide predsa len o burinu), tak verte, že to tak v praxi nie je. Na rastliny konope celosvetovo spadá viac ako 100 ochorení, kedy našťastie iba 12 z nich sú naozaj pre rastlinu závažná. Medzi niektoré vážne ochorenia patrí napríklad Botrytis cinerea, rôzne konopné vredy, lupeňov škvrny, koreňová hniloba, ochorenia hľuzy a iné genetické choroby. Dlhodobo stresované rastliny môžu byť samozrejme viac náchylné k podobným problémom, preto je vždy najlepšou prevenciou proti rastlinným škodcom dopriať kvetinám pokoj.

Rastlina zažíva veľký stres ak:

1. Má nedostatok vody
2. Trpí nedostatkom svetla
3. Nezaručíme ju stabilnú teplotu a dobré odvetrávanie

Pleseň a huby samozrejme tiež radíme medzi škodca spôsobujúce rastlinám veľké problémy a však budeme sem im podrobne venovať v ďalších kapitolách.

Vošky

Najčastejšia forma biotickej napadnutia bývajú od vošky domáce, ktoré patria do skupiny lietajúceho hmyzu a vyskytujú sa v letných mesiacoch a to vo voľnej prírode. Farba vošiek môže byť zelená, žltá, čierna, hnedá alebo červená. Títo škodcovia sú zvyčajne veľmi drobní, majú oválny tvar, a často im potom v dospelosti narastú krídla, ktorá ním dovoľujú šíriť sa vzduchom. Vošky používajú otvor na kŕmenie a k získavaniu tak cenné miazgy z rastlín. Zvyčajne sa vyskytujú v celých kolóniách a nájdete je prevažne na spodnej strane listov, ale môžu sa objaviť aj na stonke. Ak je rastlina silne zamorená voškami, môžu sa jej listy sfarbiť do žlta alebo môžu úplne zvädnúť v dôsledku nadmerného odstránenia životodarnej miazgy. Vošky bohužiaľ tiež produkujú veľké množstvo látky známe ako "hondeydew," sladký odpad. Tento hmyzie výtrusy spôsobuje škvrny na listoch. Kvapky tohto sladkého výtrusu môžu tiež prilákať ďalšie nežiaduce hmyz, ako sú mravce alebo môžu podporovať vznik listovej plesne. Nedospelé vošky (nymfy), potomkovia dospelých vošiek sa tiež začnú živiť miazgou vašich rastlín a postupne rastú v dospelých jedincov, ktorí sú schopní ďalšie reprodukcie, a celý proces ich množenie sa opakuje. Vošky dorastajú do dospelosti už počas 7 až 10 dní. Zvyčajne väčšina vošiek na rastline bývajú ženského pohlavia a každý ďalší nasledovník je schopný vyprodukovať za svoj život ďalších 40-60 potomkov. Takýto proces rodenie ďalších vošiek sa opakuje a vedie samozrejme k obrovským populačným explóziám.

Riešenie:

Včasné odhalenie problému je kľúčom k zníženiu množstva hmyzieho zamorenia. Či ak sa títo okrídlený kolonizátori znovu navráti sa nedá s určitosťou nikdy predvídať, preto pravidelná kontrola spodkov listov rastlín napomôže zavčasu odhaliť kontaminácii a zabrániť tak ďalšiemu šíreniu choroby. Prírodné mastné kyseliny obsiahnuté napríklad v mydle sú tiež veľmi vhodné na liečbu napadnutých častí rastlín. Narušujú totiž štruktúru bunkovej membrány hmyzu a pri priamom kontakte s rastlinou nezanechávajú trvalé poškodenie na rastline. Správne a dôkladné pokrytie takýmto liečebným roztokom je pre úplnú elimináciu škodcov veľmi dôležité a viac aplikácií liečebného roztoku bude zrejme nutnosťou.

Prospešným hmyzom, ktorý vošky vo voľnej prírode ničí sú napríklad lienky, ale pokiaľ je napadnutie voškami rozsiahle, nemôže ani lienka reprodukčnú schopnosť vošiek úplne eliminovať.