CBD a stres: Ako vám môže pomôcť prírodná liečba?

Viac či menej sa s ním stretáva každý z nás a nezostáva nám teda nič iné, než prijať jeho dobré aj zlé vlastnosti - reč je o strese. Ľudia reagujú na stresové situácie a iné stresové faktory veľmi rozdielne, ale niektoré prejavy sú spoločné všetkým. Aká miera stresu je pre nás pozitívny, ešte prijateľná alebo už negatívne? Dokáže nás natoľko ovplyvniť, že nám prakticky znemožnia správne fungovanie v bežnom živote? Ak sa človek stane obeťou chronického stresu, nemusia na túto skutočnosť nutne pozerať ako na prehratý boj. Dnešný článok vám pomôže zodpovedať tieto a mnohé ďalšie otázky.

Predstavte si, že stojíte v kolóne áut na diaľnici a dochádza vám, že to hodinové meškanie pravdepodobne nakoniec bude skôr dvojhodinovej. Hovoríte si, prečo sa toto musí prihodiť práve v deň, keď máte tú najdôležitejšiu schôdzku vôbec. V rovnakej chvíli váš mozog spúšťa lavínu stresových hormónov, ktoré pripravujú vaše telo na dve zásadné reakcie - boj alebo útek. Váš dych a srdcový tep sa zrýchľujú, svaly sú pripravené k okamžitej akcii. Táto prirodzená reakcia je vlastne obranným mechanizmom, pretože vás pripravuje na rýchlu odozvu v prípade ohrozenia. Áno, to je bezpochyby užitočná schopnosť, bohužiaľ iba za predpokladu, že vám hrozí skutočné nebezpečenstvo. V prípade opakujúcich sa stresových reakcií je vyplavovanie týchto hormónov zdraviu nebezpečné. Najprv sa pozrime zblízka na to, čo si pod pojmom "stres" môžeme predstaviť.

Čo je to stres?

Stres je prirodzená fyzická a mentálna odpoveď na životné situácie, zážitky a skúsenosti. Vyvolať ho môže čokoľvek od vašich bežných povinností, rodinných a partnerských vzťahov, až po skutočne závažné životné situácie, ako je nová zdravotná diagnóza, spory na osobné alebo napríklad medzinárodnej úrovni alebo smrť blízkeho človeka. Ak to nie ste priamo vy, určite sa vo vašom okolí nájde aspoň pár jedincov, ktorí svoju prácu hodnotí ako nadmieru stresujúce. Pozriete Ak sa na stres z pohľadu významu pre organizmus, vyplavovanie hormónov - kortizolu a kortizónu - má za cieľ zachovanie stability vnútorného prostredia a zabránenie poškodeniu alebo smrti zlyhanie organizmu. Ako už sme spomínali vyššie, stres má tiež určité pozitívne stránky, medzi ktoré patria:

  • Zlepšuje kognitívne funkcie - mierny stres napomáha prepojenie spojenia medzi neurónmi v mozgu, zlepšuje pamäť a zvyšuje pozornosť, čo vám môže pomôcť s vyššou produktivitou. Ostatne zvyšujúci výkon je zrejme dôvodom, prečo niektorí ľudia radšej pracujú pod tlakom. Šibeniční termín mnohých dokáže donútiť k lepším výsledkom, rovnako ako mierne sťažené podmienky pri dokončovaní dôležitého projektu.
  • Zvyšuje imunitu - stres v obmedzenej miere stimuluje tvorbu látok zo skupiny cytokínov - tzv. interleukíny. Tie sú zodpovedné za reguláciu imunitných dejov, čím vás chráni pred nákazou a nachladnutím. Ak sa u vás v práci či v škole šíri nákaza, mierny stres môže predstavovať aspoň čiastočnú obranu.
  • Stávate sa odolnejšie - veľa ľudí hovorí o tom, ako nenávidí stres, ktorým je ich život nasýtený. Keď sa neskôr pozrú spätne na stresová obdobie, dochádza k zisteniu, že vďaka nim sú teraz ďaleko silnejší a odolnejší. V skutočnosti nám malé dávky stresu pomáhajú prekonať zložité situácie. V budúcnosti sa už podobných situácií nezľakneme, pretože sme im s pomocou stresu už skôr dokázali čeliť.
  • Pomáha zdravému vývoju dieťaťa - vedci z Johns Hopkins University vykonali v roku 2006 štúdiu, v ktorej sledovali 137 žien od polovice obdobia tehotenstva do veku 2 rokov dieťaťa. Zistením bolo, že mierny až stredný stres môže pozitívne ovplyvniť rané vývojové schopnosti dieťaťa. Dôležitá je miera stresu, pretože v prípade vysokých hladín stresových hormónov je efekt presne opačný.

Čas od času je v strese každý z nás. Ak trvá však stres dlho alebo opakovane, môže predstavovať potenciálne veľké zdravotné riziko

Čas od času je v strese každý z nás. Ak trvá však stres dlho alebo opakovane, môže predstavovať potenciálne veľké zdravotné riziko; zdroj foto: unsplash.com (autor: Christian Erfurt)

Pôsobenie stresu na organizmus

Vyššie sme si zhrnuli niektoré pozitívne vplyvy pôsobenia mierneho stresu. Skôr než sa dostaneme k jeho negatívnym dopadom, popíšeme si krátko jednotlivé sektory ľudského tela, ktoré stres ovplyvňuje. Respektíve odpovieme si na otázku, čo sa deje v našom tele v momente, keď sme vystavení stresovej situácii či skúsenosti.

1. Centrálny nervový systém (CNS) a endokrinný systém

Práve centrálnemu nervovému systému vďačíme za odozvu "boj alebo útek". Časť medzimozgu - hypotalamus - vyšle signál do nadobličiek, aby uvoľnili hormóny kortizol a adrenalín, ktoré zvýšia váš srdcový tep. Nasleduje dopravenie zvýšeného množstva krvi do potrebných oblastí, ako sú svaly, srdce a ďalšie orgány. Až sa situácia upokojí, hypotalamus vyšle signál na stabilizáciu. Pokiaľ nedôjde k utlmeniu stresových faktorov alebo upokojenie CNS, reakcia hypotalame bude nevyhnutne pokračovať v signalizácii zvýšenie prietoku krvi.

2. Dýchací a kardiovaskulárny systém

Stresové situácie zapríčiňujú tiež rýchlejší dýchanie, čím sa telo snaží rýchlejšie dopravovať krv s vysokým obsahom kyslíka. Vaše srdce začne intenzívnejšie pumpovať krv, cievy sa stiahnu a odvádzajú väčšie množstvo kyslíka do vášho svalstva. Jednak sa tým zvyšuje vaša schopnosť rýchlejšie konať, jednak sa vám zvýši krvný tlak. Chronický stres sa tak môže stať hrozbou pre jedinca trpiaci na kardiovaskulárne ochorenia, pretože tak riskujú zasiahnutí mŕtvicou alebo infarktom. Najčastejšou príčinou úmrtí v modernej dobe sú srdcové choroby, preto je jednoznačne na mieste informovať spoločnosť o tom, ako tieto ochorenia vznikajú.

Zrýchlená tepová frekvencia je jedným z prirodzených fyziologických prejavov stresu. Ak sa prejavuje dlhodobo či sa opakuje, môže byť potenciálne veľkým zdravotným rizikom
Zrýchlená tepová frekvencia je jedným z prirodzených fyziologických prejavov stresu. Ak sa prejavuje dlhodobo či sa opakuje, môže byť potenciálne veľkým zdravotným rizikom; zdroj foto: pixabay.com (autor: JanBaby)

3. Zažívacie ústrojenstvo

Vaša pečeň v strese produkujú viac glukózy z dôvodu zvyšovania energie. Opäť je potrebné mať sa na pozore pri chronickom pôsobení stresu. Keďže sa telo nedokáže vyrovnať s tak veľkým množstvom glukózy v krvi, môže byť dlhodobý stres spúšťačom cukrovky 2. typu. Kombinácia zvýšených hladín hormónov, rýchleho dýchania a vyššej tepovej frekvencie môžu mať neblahý účinok na vaše tráviace ústrojenstvo. Typickým príznakom je znateľné zosilnenie žalúdočných štiav a s tým spojené pálenie záhy. Hoci stres nespôsobuje žalúdočné vredy, môže zvýšiť riziko ich vzniku a pôsobiť na už vzniknuté žalúdočné vredy. Nezriedka tiež vyvoláva hnačku, zápchu, nevoľnosť, vracanie či bolesť žalúdka.

4. Svalstvo

Vo všetkých prípadoch dochádza k napätie svalov, čo predstavuje obranu pred napadnutím. K ich uvoľneniu je potrebný stabilizovaní CNS a utlmenie stresových faktorov. V opačnom prípade sa svalstvo udržuje v strehu svojim napjetím, čím sa dlhodobo môžete stretnúť s prejavmi, ako je bolesť hlavy, chrbta, pliec a nakoniec aj celého tela. Dobrým prostriedkom na relaxáciu svalstva je cvičenie s menšou až strednou záťažou. Konkrétne behanie je považované za skvelý spôsob vyrovnania sa s dlhodobým stresom. V ďalších odsekoch sa tejto téme budeme širšie venovať a preberieme si rôzne metódy vyrovnanie sa so stresom, vrátane prevencie vzniku ochorenia.

Základné rozdelenie stresu

Akútna stres

Jedná sa o krátkodobú formu stresu, ktorá sa u človeka vyskytuje častejšie. Väčšinou býva reakcií na práve vzniknutej situácie alebo na obavy z budúcich scenárov a výziev. Napríklad môžete pociťovať stres, keď vám partner povie niektorú nepríjemnú novinku alebo ak máte po pracovnej dobe schôdzku s nadriadeným. V prípade akútneho stresu však napätie pominie vo chvíli, kedy je situácia vyriešená a hladiny stresových hormónov sú na ústupe. Tento typ nespôsobuje také poškodenie ako chronický stres. Jeho následkom je tenzná bolesť hlavy, nevoľnosť, bolesť brucha alebo ľahká úzkosť. Treba podotknúť, že opakovaný výskyt akútneho stresu býva koncipovaný ako chronický stres, ktorý má horší vplyv na zdravie človeka.

Chronický stres

Tento typ stresu ich dlhodobý a je podstatne škodlivejšie, než akútna stres. Príčinou môže byť sociálno-ekonomická situácia, problémy vo vzťahu alebo v rodine alebo napríklad dlhodobé ťažkosti v práci. Chronický stres býva typickým prejavom u človeka, ktorý je trvalo vystavený nejakému stresujúcemu faktora a rezignoval sa už na jeho vyriešenie. Často diskutovanou témou je aj traumatický zážitok v detstve a jeho vplyv na výskyt chronického stresu. Táto stresová forma sa prejavuje na mnohých úrovniach - tu sú príklady niektorých z nich:

  • Depresia a úzkosť
  • Bolesti všeobecne
  • Autoimunitné ochorenie
  • Problémy so spánkom
  • Kožné problémy
  • Tráviace problémy
  • Srdcové choroby
  • Reprodukčné problémy
  • Strata telesnej hmotnosti alebo priberanie
  • Problémy s koncentráciou, myslením a pamäťou

Priberanie na váhe ale naopak aj jej strata, či neustále kolísanie váhy môže byť jedným z ukazovateľov nadmerného stresu

Priberanie na váhe ale naopak aj jej strata, či neustále kolísanie váhy môže byť jedným z ukazovateľov nadmerného stresu; zdroj foto: unsplash.com (autor: Huha Inc.)

Dnešná doba prináša väčšie riziko prítomnosti chronického stresu než tomu bolo predtým. Najnebezpečnejší je zrejme fakt, že tento druh stresu je tak trochu "skrytým nepriateľom", ktorý býva často prehliadaný, ale stále je prítomný. Odborníci odporúčajú riešiť situáciu čo možno najskôr a nečakať na moment, kedy tento stav samovoľne prejde. Z hľadiska typov príznakov môžeme chronický stres rozdeliť do niekoľkých nasledujúcich skupín:

Kognitívne príznaky:

  • Problémy s pamäťou
  • Zlý úsudok
  • Neschopnosť sústrediť sa
  • Negatívny pohľad na svet
  • Úzkostnej alebo panické myšlienky
  • Neustále znepokojenie a nervozita

Emočné príznaky:

  • Depresívne nálady
  • Úzkosť a rozrušenie
  • Podráždenosť, zlosť
  • Osamelosť a izolácie
  • Ostatné duševné a emocionálne problémy
Veľmi bežných emocionálnym príznakom stresu je zlosť a celkovo zlá naladenosť
Veľmi bežných emocionálnym príznakom stresu je zlosť a celkovo zlá naladenosť; zdroj foto: unsplash.com (autor: Icons8 Team)

Fyzické príznaky:

  • Bolesti
  • Potenie
  • Hnačka, zápcha, kŕče
  • Nevoľnosť, závraty, mdloby
  • Bolesť na hrudníku, zrýchlená tepová frekvencia
  • Strata sexuálnej túžby
  • Erektilnej dysfunkcie u mužov
  • Časté prechladnutie
  • Svalové zášklby

Behaviorálna príznaky (správanie):

  • Prejedanie alebo naopak nechuť do jedla
  • Nespavosť alebo naopak ospalosť
  • Udržiavanie odstupu od ostatných
  • Zanedbávanie zodpovednosti
  • Odkladanie povinnosťou
  • Zlé návyky (hryzenie nechtov a pod.)
  • Užívanie návykových látok (alkohol, drogy, cigarety atď.)
Chronický stres môže niektorých ľudí dohnať až k potrebe užívania návykových látok
Chronický stres môže niektorých ľudí dohnať až k potrebe užívania návykových látok. Najbežnejšie sa uchyľujú k fajčeniu či konzumácii alkoholu; zdroj foto: unsplash.com (autor: Andres Siimon)

Čo odporúčajú odborníci proti chronickému stresu?

Spravidla býva diagnóza najprv preukazovaná na základe diskusie lekára s pacientom, pri ktorej sa lekár pýta na príznaky a životné udalosti, poprípade životný štýl. Posúdenie je veľmi náročná záležitosť, preto býva často využívané dotazníkov k identifikácii stresu, biochemických opatrení alebo fyziologických techník. V hre je veľmi veľa premenných, takže je často nutná prítomnosť psychológa či psychiatra, ktorý pokladá pacientovi otázky vedúce k jasnejším záverom. Základným kameňom správnej diagnózy je schopnosť postihnutého jedinca pomenovať svoje problémy a v spolupráci s odborníkom nájsť možné príčiny, až napokon vhodné riešenia. Istá dávka umu je potrebný teda ako od lekára, tak od pacienta samotného. Cesta je to dlhá a často si človek musí siahnuť hlboko do svedomia, než sa vydá na cestu vyliečenie.

Ďalším krokom býva vo väčšine prípadov vypracovanie plánu na mieru pacientovi, ktorého cieľom je odstránenie stresorov a vyriešenie problémov spôsobených stresom. Často využívanou metódou je tiež psychoterapia, ktorá môže pomôcť vyriešiť veľkú časť emocionálnych problémov. Jedná sa o postup zameraný na hlbšej podstatu vzniku chronického stresu, ktorý môže mať pôvod v toxických vzťahoch, prílišnom negatívnym hodnotenie seba samého alebo dlhotrvajúcich nevyriešených problémoch. V rámci fyziologických prejavov je v niektorých prípadoch potrebné vyšetrenie odborníkov z danej oblasti - napríklad u zvýšeného krvného tlaku je potrebné prejsť preskúmaním u kardiológa. Nezabúdajte, že účinky dlhodobého stresu sa vždy po čase prejaví, teda odporúčame neprehliadať jeho príznaky.

Rozdeľte si jednotlivé činnosti

Mnohí z nás sa stretávajú s problémami v práci, ktoré si často nosia mimo pracovného prostredia tiež domov alebo do spoločnosti svojich priateľov. Jeden z najlepších spôsobov, ako sa môžete vyvarovať stresu, je rozdelenie aktivít do jednotlivých oddielov. S tým súvisí aj rozdelenie myšlienkových blokov na segmenty, ktoré do seba nebudú navzájom zasahovať. Pacienti často opisujú nesústredenosť a neschopnosť prestať myslieť na ďalšie činnosti vo chvíli, keď sa venujú niečomu inému. To môže napáchať veľa škôd najmä v prípade, že nesiete veľkú zodpovednosť.

Každý z nás občas prežíva väčšie príval stresu, ale ak je pre vás spúšťačom nefungujúci rodina, konflikty na pracovisku a ku všetkému ste sa pohádali s kamarátom, môže sa vám zdať, ako by ste sa topili v oceáne stresu. Terapeuti aj odborníci sa zhodujú na tom, že oddelenie jednotlivých činností a myslenie s nimi spojeného, ​​je nutných začiatkom, či sa chcete z tejto ťažkej situácie dostať. Možno sa pýtate, ako to urobiť, aby sme ich od seba spoľahlivo oddelili. Na rad prichádza terapeut, ktorý použije niektorý z osvedčených postupov.

Pomôcť by vám mohlo pár nasledujúcich tipov:

1.Sústreďte sa na jednu činnosť

Ľuďom trpiacim na chronický stres býva doporučované, aby si urobili predstavu o jednotlivých spúšťačoch a dokázali sa plne sústrediť vždy na jednu konkrétnu činnosť. Snažte sa nevynechávajte z jednej myšlienky na druhú. Keď dokážete koncentrovať svoju myseľ iba na jednu vec, nielenže sa vyhnete stresu, ale tiež podstatne skrátite čas na vyriešenie problémov. Nachádzate sa v zlej finančnej situácii a do toho ste sa dozvedeli zlú správu od svojho doktora? Zamerajte sa na najprv na jednu problematiku, následne, až ju vyriešite, sa presuňte k ďalšiemu problému. Dobrým tipom je priraďovanie určitých časových intervalov pre každú úlohu. Napadne Ak vás iná myšlienka, pohľad na čas vám vždy pripomenie, že sa máte zaoberať prvou činnosťou.

Pre umelcov s kreatívcov je koncentrácia záležitosťou, bez ktorej by nemohli pracovať a tvoriť. Stres a nieto chronický, tú nemá svoje miesto
Pre umelcov s kreatívcov je koncentrácia a sústredenosť záležitosťou, bez ktorej by nemohli pracovať a tvoriť. Stres a nieto chronický, tú nemá svoje miesto; zdroj foto: unsplash.com (autor: Allef Vinicius)

2.Uberte tempo

Hoci to znie možno príliš jednoducho, príčinou nadmiery stresu môže byť jednoducho len príliš mnoho činností a moc vysoké nároky. Čiastočne je na vine aj moderná doba, kedy má človek pocit, že musí stihnúť najlepšie úplne všetko, čím ľahšie dochádza k pocitu zlyhania, keď jednu z činností nezvládneme. V takom prípade sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa nad oblasťami vášho života, v ktorých môžete aspoň trochu povoliť onú záťaž. Začať môžete napríklad rozhovorom s rodinnými príslušníkmi o možnostiach zjednodušenia bežne vykonávaných úkonov v domácom prostredí. Skúste tiež prehodnotiť niektoré aktivity, ktoré vám neprináša úľavu, ba naopak vám skôr škodia. Každý nový projekt starostlivo zvážte ako doň vstúpite.

3.Dajte si pozor na multitasking

Sedíte pri počítači, na ktorom máte otvorených niekoľko okien naraz - kalendár, dva emailové účty, YouTube, dokumenty a Facebook. Do toho vám hrá v pozadí televízie a zvoní telefón. Niečo vám to pripomína? Reč je to tzv. multitaskingu - teda vykonávanie niekoľkých rôznych činností v jednom čase. Mnoho štúdií poukazuje na to, že multitasking je stresovým faktorom a vo výsledku sme aj menej efektívne. V podstate sa nie je čomu diviť, keď sa koncentrujeme na jednu činnosť, vzápätí hneď na druhú. Takéto "preskakovanie" z jednej na druhú nás núti neustále sa vracať k danej problematike, čím strácame množstvo času.

hoci sa môže zdať multitasking efektívna, opak je pravdou a vo väčšine prípadov sa jedná o jeden zo spúšťačov stresu

Hoci sa môže zdať multitasking efektívna, opak je pravdou a vo väčšine prípadov sa jedná o jeden zo spúšťačov stresu; zdroj foto: pixabay.com (autor: SerenaWong)

4.Dodržujte prestávky

Mávate pocit, že už nutne potrebujete pauzu, ale potom si spomeniete na to, koľko práce je ešte pred vami? Venujete ak 10 minút vášho času prestávke, premietne sa to vo vyššej efektivite. Nemusí to byť nutne 10 minút polihovanie na pohovke, mnohokrát stačí len zmeniť činnosť. Napríklad sedíte Ak niekoľko hodín v kancelárii pri počítači, skúste si urobiť krátku dvadsaťminútovú prechádzku, rýchlu meditáciu alebo si vypite šálku čaju v pokoji mimo váš pracovný stôl. Táto vybočenie zo stresujúceho režime sú viac než zaujímavá. V oblasti umenia a kreatívne činnosti sú také prestávky úplnou samozrejmosťou, pri ktorej dôjde k vyprázdneniu mysle. Aby kreatívec dostal dobrý nápad, je nutné svoju myseľ udržiavať v "bdelom" stave. To znamená, že pre chronický stres tu nie je miesto.

5.Napíšte si plán

Začnite s rozdeľovaním jednotlivých činností spísaním podrobného plánu. Najprv napíšte na list papiera kompletný zoznam všetkých častí vášho života, ktoré sú spúšťačom stresu alebo vám prináša starosti. Ku každému bodu si napíšte primeraný cieľ, ktorého chcete v tej ktorej oblasti dosiahnuť. Napísané ciele následne rozdeľte na čiastkové kroky vedúce k jeho splneniu. Ak vám niektoré kroky prídu úplne triviálne a nedôležité, napriek tomu si ich napíšte. Budete mať dobrý pocit s každého splneného kroku. Plánovanie by malo byť spojené s istými odmenami, hoci budú napríklad len drobného charakteru. Štúdia hovorí o systéme plánovania a odmien ako o jednom z najúčinnejších spôsobov odstránenia dlhodobého pôsobenia stresu.

Zapisujte si populárny ToDo Listy, pomôžu vám zvládať všetky vaše úlohy v pokoji a organizovane
Sepisujte si populárny ToDo Listy, pomôžu vám zvládať všetky vaše úlohy v pokoji a organizovane a zvýši vašej produktivitu; zdroj foto: unsplash.com (autor: Glenn Carstens-Peters)

Možnosti liečby chronického stresu

Celý rad ľudí má pocit, že zbavenie sa chronického stresu nie je zložité, pretože ovplyvňuje každého bez výhrady. Vzhľadom k našej individualite sú naše možnosti rozdielne, čo sa prejavuje aj v prístupe k liečbe. Ďalšie stresové faktory môžu mať tiež vplyv na dĺžku liečby. Niektoré spomínané rady vám iste môžu uľaviť, niektorí dokonca s ich pomocou vlastnou silou porazí dlhodobý stres. Napriek tomu však nie je hanbou vyhľadať pomoc odborníka a nechať si poradiť. Predsa len existujú profesionáli, ktorí majú v popise práce poskytovať rady jedincom, ktorých sa táto diagnóza týka. Dajte im šancu a skúste oceniť ich skúsenosti s identifikovaním stresorov, zostavením plánu na ich odstránenie alebo potlačenie a pomoc pri začlenení zmieňovaných rád do vášho každodenného života. Nakoniec každý z nás je odborníkom na niečo iné - niektorý z odborníkov by si tak napríklad nechal v niečom inom poradiť zrovna od vás. Uvažujete o terapiu? Nižšie uvádzame prehľad tých najvyužívanejších techník:

Psychoterapia

Pri voľbe tohto druhu liečby ste odkázaný na psychológa, psychiatra či iného odborníka na duševné zdravie. Spoločnými silami sa snažíte nájsť príčiny stresu a stratégie na vyriešenie problémov. Počet sedenie je závislý na tom, v akej miere sa u vás stres prejavuje, koľko stresových faktorov u vás pôsobí a tiež na tom, ako ochotne budete chcieť vaše ťažkosti riešiť.

Behaviorálna terapia

V dnešnej dobe poznáme viac typov behaviorálna terapia, ale najpoužívanejším je kognitívno-behaviorálnej. Táto metóda učí pacienta rozpoznávať a meniť vzorce negatívneho myslenia. Pracuje s rôznymi nástrojmi, ktoré vám pomôžu myslieť pozitívne. Je dôležité, aby človek trpiaci chronickým stresom získal sebadôveru a prestal na seba jednak klásť príliš vysoké nároky, jednak sa trestať za ich nesplnenie.

Alternatívne terapie

Ako už to zvyčajne býva, k tradičným terapiám existujú aj alternatívne spôsoby liečby, medzi ktoré patrí napríklad cvičenia, joga, akupunktúra, masáže, meditácie, sociálne začlenenie alebo tiež doplňujúce CBD liečba. Niektorým zaujímavým alternatívnym terapiám sa budeme venovať v ďalších častiach článku.

Jednou z alternatívnych a účinných možností liečby stresu, je joga a ďalšie dychové cvičenia
Jednou z alternatívnych a účinných možností liečby stresu, je joga a ďalšie dychové cvičenia; zdroj foto: unsplash.com (autor: Dane Wetton)

Liečba stresu v SR

Ako už sme popísali vyššie, stres postihuje ľudí zo všetkých kútov sveta a Slovenská republika nie je výnimkou. Agentúra Behavio uskutočnila prieskum v roku 2018, v ktorom zistila, že každý tretí Slovak žije v dlhodobom strese, pričom v 67% je na vine práce. Mimochodom medzi najviac stresujúce povolania patrí pilot alebo napríklad zamestnanec korporátne spoločnosti. Našli sme niekoľko zaujímavých terapií na našom území, ktoré stoja za zmienku:

  • Uvoľňujúce masáže sú snáď najstaršou formou terapie vôbec. Nielen vás zbaví svalového napätia či zlepší krvný obeh, ale tiež redukujú stres a pôsobí ukľudňujúcim účinkom na myseľ. Istú úlohu na našu psychiku môže hrať aj dotyk druhej osoby. Chronický stres sa prejavuje stuhnutím svalstva, avšak správne zvolený typ masáže vás môže tejto tenzie zbaviť. V spojení s vonnými esenciálnymi olejmi sa jedná o veľmi príjemný zážitok.
  • Prúdy a fototerapia predstavujú o niečo modernejšie prostriedok liečby. Spoločnosť Asklepion disponuje používaním IF prúdov, TENS prúdov a DD prúdov fungujúcich na princípe elektrického prúdu, ktoré cielia na ovplyvňovanie centra vnímanie bolesti. Ďalej ponúka možnosť liečby pomocou ultrazvuku, laseru alebo fototerapie. Posledná spomínaná varianty okrem stresu tiež účinne bojuje s depresiou.
  • Energetická psychológie je považovaná za jeden z alternatívnych spôsobov liečby stresu. Sem tam sa môžete stretnúť aj s označením "akupunktúra bez ihiel". Princíp liečby je založený na poklepávanie na akupunktúrne body meridiánov, ktoré by malo pacienta zbaviť negatívnych emócií a tráum.

Najrôznejších uvoľňujúce masážne terapie sú nejstraší metódou liečby stresu, viac o využití CBD pri tomto druhu terapiou sa dočítate tu

Najrôznejších uvoľňujúce masážne terapie sú nejstraší metódou liečby stresu, viac o využití CBD pri tomto druhu terapiou sa dočítate tu; zdroj foto: unsplash.com (autor: Ayurmana Ayurveda)

CBD a stres aneb prírodná liečba

Výsledky štúdií nasvedčujú tomu, že CBD redukuje stres podporovaním určitých reakcií tela. Predovšetkým sa tento kanabinoid viaže na serotonínový receptor 5-HT 1A, ktorý hrá významnú úlohu v regulácii obranných reakcií na stresory. Iné štúdie bunkových kultúr preukázali, že CBD zvyšuje neurogenezi hipokampe u dospelých jedincov - teda podporuje rast nových mozgových buniek. Pri poruche neurogeneze dochádza k prejavom úzkosti a depresie. Práve úzkosť je najzaujímavejším parametrom pri skúmaní vplyvu CBD na stres.

Štúdia z mája roku 2011 skúmala účinnosť CBD u pacientov trpiacich na sociálne úzkostnou poruchu. Celkom 24 účastníkov výskumu užilo CBD alebo placebo 90 minút pred simulovaným testom rozprávanie na verejnosti. Kanabidiol významne znížil úzkosť, zlepšil kognitívne funkcie a zmiernil celkovej nepohodlie. Mimochodom boli ich výkony porovnateľné s výkonmi zdravých jedincov. V ďalšej štúdii z januára toho istého roku bol testovaný vplyv CBD u skupiny pacientov s podobnými problémami. Následne prebehla vyšetrenie pomocou zobrazovania mozgovej aktivity, pričom bolo zistené, že v porovnaní s placebom kanabidiol znižuje subjektívny úzkosť ovplyvňovaním špecifických oblastí mozgu zodpovedných za reakcie na stresové podnety.

V januári roku 2012 vykonal doktor Andrés Uribe-Marini a kolektív pokus, pri ktorom boli myši vystavené prítomnosti boa v ​​spoločnej klietke. Niekoľkými hlodavcom boli podané nízke dávky CBD - v prepočte to vychádza na 20 mg na osobu priemerného vzrastu a telesnej hmotnosti - načo strávili viac času pozorovaním prostredia a výberom najlepšieho strategického miesta, kde sa môžu schovať. Had využívaný pri testovaní je ekvivalentom napríklad veľkého počtu poslucháčov v sále, myš je ekvivalentom človeka so sociálnou fóbiou chystajúceho sa prednášať pred plnou sálou. CBD zabraňuje šíreniu paniky, naopak podporuje vyhodnocovanie správnej stratégie pre zvládnutie problému.

Jedným zo spôsobov, ako sa zbaviť úzkosti, je odstránenie naučených vzorcov správania, ktoré v nás spúšťa obavy a úzkosť. Problém tohto ochorenia je v tom, že pacienti čelia strachu aj za predpokladu, že im reálne nič zlé nehrozí. V experimente z roku 2013 vedci pozorovali správanie hlodavcov, keď malo dôjsť k úrazu elektrickým prúdom. U myší je bežne pozorovateľné stuhnutie v prípade, že majú intenzívny strach ohrozujúce ich existenciu. Pri aplikácii CBD však ďaleko menej dochádzalo k typickému stuhnutiu a to dokonca aj po tom, čo CBD už prestalo účinkovať. Rovnaký výsledok bol dosiahnutý u ľudských subjektov, ktorým bol elektrický prúd signalizovaný výstrahou. U testovaných bol inhalačne 32 mg dávku CBD nedochádzalo k tak častým šokom - opäť aj po skončení účinnosti CBD.

CBD tinktúra Cannapio môže byť vhodnou podpornou metódou liečby stresu, pred začiatkom užívania sa však vždy poraďte so svojim lekárom
CBD tinktúra Cannapio môže byť vhodnou podpornou metódou liečby stresu, pred začiatkom užívania sa však vždy poraďte so svojim lekárom

Zhrnutie na záver

Viac ako predtým dnes musí človek pristupovať k stresu s veľkou starostlivosťou. Dokonca aj odborníci sa zhodujú, že najlepším variantom liečby je kombinácia tradičné psychoterapia (prípadne farmácie), relaxačných techník, prírodné podpornej liečby a najlepšie tiež vyššie zmieňovaných postupov, ktoré vyžadujú iba váš čas a ochotu. Zmena vzorcov správania je dôležitou zložkou liečby v mnohých prípadoch, však jedná sa o dlhodobú záležitosť. V urýchlenie procesu liečenia vám môže pomôcť napríklad CBD, pretože má schopnosť podporovať rast nových mozgových buniek.

Ak sa rozhodnete pre CBD, malo by fungovať ako doplnok k liečbe. Nepodceňujte situáciu a rozhodne sa poraďte so svojím ošetrujúcim lekárom skôr než sa rozhodnete k akémukoľvek kroku. Hoci ľudské telá vykazujú mnoho podobností, v reakciách na životné situácie sme každý akýmsi unikátom. Tomu je potrebné prispôsobiť aj počiatočné dávkovanie kanabidiolu, prípadne zvoliť metódu tzv. mikrodávkování. Dôležité je nezabúdať okrem práce aj na odpočinok, bez ktorého sa skrátka nezaobídete a vedzte, že práca vám potom pôjde viac od ruky. Obklopujte sa ľuďmi, ktorých máte radi. Nezabúdajte tiež na rozdávanie radosti druhým, čo máva väčšinou "bumerangový efekt". Dajte nám vedieť do komentárov, ako ste na tom so stresom vy. Ako ste sa vy osobne vysporiadali so stresom? Poznáte aj iné využiteľné metódy liečby stresu? Či už máte akúkoľvek skúsenosť, prajeme vám pevné zdravie.

Zdroj titulnej fotografie: dailycbd.com

Zdroje použitých štúdií:

Stres a vývoj dieťaťa: https://www.jhsph.edu/news/news-releases/2006/dipietro-stress.html

Štúdia, úzkosť, 2011: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21307846/

Štúdia, úzkosť, 2011, január: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20829306/

Štúdia soc. fóbie, 2012: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21918503/

Štúdia hlodavce, 2013: https://link.springer.com/article/10.1007/s00213-012-2955-y

  • Články z kategórie Liečebné využitie, O konope majú iba infromační charakter. Nemajú za cieľ podporovať pestovanie ani šírenie konope ako drogy, ale vytvárať osvetu liečebného konope.

Vydáno: 07/07/20
(Aktualizováno: 10/05/21)