Aký výnos má rastlina konope?

Rastlina konope ponúka neuveriteľnú škálu možností využitia. Za zmienku stojí prakticky každá časť jej  „tela“ - dokážeme ju spracovať od vlákna až po semeno. Na scéne sa opäť objavuje pôvodné využitie vlákna pri výrobe tkanín, olej z konopných semienok sa definitívne usadil medzi bežnými položkami v potravinárstve, svoju nezanedbateľnú rolu hrá aj ako súčasť bionafty. Nutrične hodnotné semienka patria k obľúbeným komponentom krmiva pre vtákov, v nespracovanej podobe sa ale stávajú aj bežnou súčasťou našich raňajok. Konopné výrobky nájdeme aj v kozmetike a medicíne, pre ktorú je zásadný obsah kanabinoidov - ako populárneho CBD, tak CBC, CBG, CBN, ale aj psychoaktívneho THC alebo jeho príbuzného THCV. Finálny obsah kanabinoidov a veľkosť úrody nezávisí len od voľby odrody, ale aj od podmienok pestovania rastliny. 

Výnosy

Pre každého pestovateľa je nezanedbateľná otázka výnosu. Vychádzame pritom z hmotnosti čerstvých púpät, ktorá sa následným sušením výrazne zníži. Presnejšie, 100 g „mokrého materiálu“ sa sušením zredukuje zhruba na 25 %, výnimkou nie je ani pokles na úroveň 20 %. Pri outdoor pestovaní (pestovaní vonku), sa meria výnos v gramoch na rastlinu, kým pre indoor pestovanie (pestovanie vnútri) je typické meranie v gramoch na meter štvorcový.

Teoreticky by sme mohli očakávať výnos:

• 300 gramov na rastlinu 
• 400 - 500 gramov na m² (za predpokladu, že boli rastliny vystavené osvetleniu)

V praxi to ale môže vyzerať inak, musíme totiž rátať s tým, že výsledok ovplyvňuje rad ďalších faktorov. 

Ovplyvnenie výnosu pri outdoor pestovaní

Úspech výnosu vo všeobecnosti závisí od intenzity slnečného žiarenia a priestoru, ktorý rastline dožičíme. Na kvalitu pôdy nie je konope až také náročné, pri nekontrolovanom pestovaní sa správa až invazívne a dokáže zo svojho územia vytlačiť iné rastliny. Optimálna kyslosť pôdy by sa mala pohybovať na úrovni pH 6 – 7. Nevýhodou by mohla byť prípadná vyššia vlhkosť pôdy, konope uprednostňuje skôr teplo a sucho.  

Pestovanie vonku je v mnohých ohľadoch jednoduchšie, nemusíme si lámať hlavu s prísunom svetla a starať sa s drobnohľadom o každú rastlinu. Vonku to skrátka ide samo, a je len na pestovateľovi, či sa rozhodne nechať osud rastliny na prírode a spoliehať sa na šťastie, alebo sa do jej rastu vložia aktívnejšie. 

Čím dlhšie je vegetatívne obdobie fázy rastu, tým viac energie k tvorbe púpät dostáva rastlina v generatívnej fáze, o to vyšší je potom aj výnos. S pestovaním je teda výhodnejšie začať už na jar, rastlina totiž kvitne s blížiacim sa príchodom jesene, priamo-úmerne úbytku svetla. 

LST

Low Stress Training metóda sa využíva pri pestovaní vnútri i vonku. Ako vyplýva z názvu, ide o umelé navodenie nízkeho stresu. Táto technika na prvý pohľad pripomína tvarovanie ovocných stromov alebo bonsajov. Jej cieľom je zmeniť vertikálny smer rastu a dosiahnuť také rozloženie rastliny, aby sa jej dostávalo čo najviac svetla a tým pádom aj vyšších výnosov. Stačí zohnúť stonku pomocou drôtu (alebo inej pomôcky) a zachytiť o okraj črepníka alebo inej opory - v prípade, že sa pestuje vo voľnej pôde.

HST

Metóda High Stress Training je radikálnejšia. K rastline už nie sme takí „něžní“ ako u LST, namiesto ohnutia stonku zlomíme, rozdrvíme, alebo rovno odrežeme. Sledujeme pritom rovnaký cieľ, a tým je horizontálne rozloženie rastliny s lepším prístupom k svetlu. Obe metódy sa nakoniec môžu navzájom kombinovať. 

Opäť sa dostávame do oblasti záhradníctva, v ktorej sú podobné manipulácie úplne bežné. Konope totiž reaguje na rez podobne ako ovocný strom alebo ker. Vďaka obranným mechanizmom po nejakom čase v mieste „amputácie“ zosilnie a rastie spôsobom, na ktorý sme ho svojím zásahom naviedli. Nič sa ale nemá preháňať, preto k tejto manipulácii pristupujeme opatrne a po malých krokoch. Medzi jednotlivými operáciami musíme navyše rastline dožičiť čas na regeneráciu. Neúmerná dávka stresu by totiž namiesto vyššieho výnosu mohla spôsobiť infekciu a vyvolať úhyn celej rastliny. Zároveň nesmieme zabúdať ani na čistotu prostredia, rúk a používanie sterilných nástrojov. 

Medzi HST metody patrí:

• defoliácia – odstraňovanie časti listov
• topping – rez hornej časti stonky, prípadne bočných vetvičiek
• fimming (F..., I missed!) – sofistikovanejšia modifikácia toppingu, ktorá sa odohráva na najvyššom „poschodí“ rastliny – údajne mala vzniknúť vďaka chybnému zásahu priamo v jej korune - oproti toppingu môže priniesť až dvojnásobok vrcholkov
• super cropping – lámanie alebo drvenie stoniek/vetvičiek
• mainlining – odstránenie spodných častí rastliny
• lolipopping - metóda, pri ktorej rastline vyrobíme stres netradične počas kvitnutia, postupne (nie naraz!) ju zbavíme všetkých vetvičiek a necháme len vrchol (finálny tvar pripomína lízanku); nemilosrdne pôsobiaca technika prekvapujúco prináša vyššie výnosy

Ovplyvnenie výnosu pri outdoor pestovaní

Zmienené metódy, ako z kategórie LST, tak z kategórie HST, je možné využiť aj pri pestovaní vnútri. Nevýhodou indoor „záhradkárstva“ sú vyššie nároky na kontrolu rastliny - zabezpečenie optimálneho prísunu svetla, teploty, vetrania, vlhkosti atď. Zanedbanie týchto aspektov sa môže nemilo podpísať na výške a kvalite úrody. O úskaliach pestovania konope vnútri sa dočítate viac v tomto článku.

Techniky manipulácie s rastlinou konope sme si už čiastočne predstavili, ale zatiaľ sme nehovorili o metóde známej ako  SoG (Sea of Green). Je to príznačný názov pre ilúziu „zeleného mora“, ktorú vytvára cielene nízky porast s cieľom maximálneho využitia priestoru. Výhodou SoG je vyšší výnos a rýchlejší zber úrody. Nevýhodou sú nároky na starostlivosť, ako je zastrihávanie, prerezávanie alebo nastavovanie svetelného režimu, ale to je u pestovania v interiéri bežná záležitosť. Pre použitie tejto techniky sú vhodnejšie odrody dosahujúce nižšieho rastu, uprednostňujeme teda skôr indické konope (cannabis indica), dobrou voľbou by mohla byť napr. samokvitnúca domina. 

SCRoG (Screen of Green) funguje na podobnom princípe ako SoG. Rastliny sa pestujú v mriežke/pletive - keď dosiahnu jeho výšky, prehýbajú sa a vytvárajú kompaktný porast. Vhodnými odrodami pre použitie SCRoG metódy sú napr. Satori, Lemon Haze alebo AK47.

Metódy SoG a SCRoG sú síce typickejšie pre indoor pestovanie, ale používajú sa aj pri exteriérovom pestovaní.

Vplyv odrody na výnos

Či už pestovateľ  pracuje vonku alebo vnútri, pestuje hydroponicky alebo v substráte, stále platí, že výnos je výsledkom súhry spletitých vzťahov. Jedným z dôležitých činiteľov je rozhodne aj výber vhodnej odrody. 

Na základe údajov z roku 2021 patria k odrodám s najvyšším výnosom:

• Blue Dream – približne 400 - 600 g/m²; asi 600 g/rastlina (outdoor)
• White Widow – približne 510 g/m²; zhruba 600 g/rastlina (outdoor)
• Northern Lights – asi 450 g/m²; asi 600 g/rastlina (outdoor)
• Sour Diesel – približne 650 g/m²; 550 – 600 g/rastlina (outdoor)
• Cheese Quake – približne 450 g/m²; 510 g/ rastlina (outdoor)
• Purple Trainwreck – približne 400 - 600 g/m²; 700 g/ rastlina (outdoor)
• Super Silver Hase – Solaris uvádza až 790 g/m²; 1,5 kg/rastlina (outoor)
• Green Gelato – asi 700 g/m²; približne 790 g/rastlina (outdoor)
• Critical Kush – asi 590 g/m²; asi 650 g/rastlina (outdoor)
• Amnesia Haze – asi 650 g/m²; približne 700 g/rastlina (outdoor)
• Shogun – približne 590 g/m²; približne 730 g/rastlina (outdoor)
• Skunk XL - približne 650 g/m²; približne 650 g/rastlina (outdoor)

Uvedené čísla by sa mali brať s rezervou, exaktné zhody by sme od pestovateľov pracujúcich v rôznych podmienkach a s rôznymi technikami logicky nedočkali. Rovnako nepanuje zhoda ani v dostupných zdrojoch.