Čo spôsobuje stres rastline a ako ho poznať?

Hlavné príčiny stresu rastlín

Ako sme už avizovali, stres prežívajú aj rastliny, a je to čím ďalej, tým viac bežnejšie. Začiatku stresu predchádza stresová reakcia, ktorá sa utvorí v rastline. Veda, ako empirická disciplína sa mnohokrát zaoberala hlavnými príčinami, kvôli ktorým vzniká stres v rastline. Pokladáme za ne tieto:

Ťažké obdobie rastliny: je viazané s celkovou situáciou, ktorá ovplyvňuje rast a výživu. Môže to byť samotné sťažené klíčenie zo semena, nevhodný prevoz rastliny, zlý spôsob zasadenia do pôdy, ale aj nesprávne návyky starostlivosti.

Premenlivé počasie: pri prudkých výkyvoch počasia sa niektoré rastliny nestihnú aklimatizovať. S globálnym otepľovaním na celej Zemi narastá však otepľovanie, a rastliny, ktoré potrebujú tienisté a chladnejšie miesta pre ich vývoj to nemusia zvládnuť.

Choroby: sem zaraďujeme postihujúce choroby rastlín všetkého druhu, rovnako tak aj plesne alebo vyschnutie. Všetko sú to procesy, ktoré rastline ubližujú.

Predátory: rastliny cítia bolesť a dokonca aj nebezpečenstvo. Tento jav je záhadou, no dokázaný bol v mnohých štúdiách. Pokiaľ sa predátor chystá skonzumovať alebo zničiť rastlinu, vyvolá to rastline stres. Patria sem škodcovia, vošky, chrobáky, drobný aj veľký hmyz.

Pri týchto príčinách nemá rastlina moc na výber. Ostáva jej sa iba prispôsobiť aktuálnym podmienkam, lebo inak vyhynie. Pri tomto prispôsobení alebo neprispôsobení sa rastliny rozdeľujú na odolné a náchylné druhy.

Zdroj: www.extension.entm.purdue.edu

Stresová reakcia rastlín

Ako sa prejavuje takáto reakcia? V podstate sa dá povedať, že je to veľmi podobné ako u nás, u ľudí. Vždy, keď sa nachádzame v strese, máme dve možnosti: utiecť alebo bojovať. Taktiež sú týmto možnostiam podrobené aj rastliny. Akonáhle sa rastlina ocitne v stresovej situácii, jej organizmus jej dá hormonálnu odpoveď. Podľa odbornej literatúry je každá jedna rastlinná bunka nastavená tak, aby vedela produkovať vlastné hormóny. Rastlinné hormóny majú pod kontrolou celé dianie rastliny, od jej rastu, cez vývoj, reprodukciu až k jej obrane. Prevod hormónov je možný jedným z týchto spôsobov: cytoplazmatickým prúdením, pomalou difúziou, xylémom alebo floémom. Spomenuté hormóny stresovej reakcie sa prejavujú v kyselinách, ktoré môžu byť tri. Teraz si ich popíšeme.

Kyselina abscisová: tvoria ju chloroplasty, keď sa rastlina nachádza v strese a využitá je na jej rast. Hneď ako je zvýšený objem tejto kyseliny v organizme rastliny, znemožňuje to rast púčikov. Ak rastlina chytí stres z obdobia sucha, alebo naopak z prevodneného prostredia, tento hormón môže uzavrieť priedušky, čím sa stráca odparovanie vody z koreňov rastliny.

Kyselina salicylová: je to prvotný varovný signál v podobe hormónu. Pri patogénnom pôsobení škodcu na rastlinu, sa z bunky uvoľní látka, ktorá má upozorniť na nebezpečenstvo. Rovnako tak, môže byť tento hormón vypudzujúci aj pomocou arómy, ktorá zase varuje iné druhy rastlín. Je to pomyselná komunikácia medzi rastlinami a výsledok chemických dráh.

Kyselina jasmonová: vyznačuje sa tiež obrannými vlastnosťami a schopnosťami. Vysiela do vzduchu obranné látky, ktoré ochraňujú listy príslušnej rastliny, ale aj iných rastlín. Aróma, ktorú rastlina dáva von, prostredníctvom tohto hormónu je spôsobená oxidom dusnatým a jeho zlúčeninou.

Rastliny sú ohrozené biotickým stresom, ktorý pochádza z bakteriálnych, hubových a vírusových patogénov. Rovnako tak, ich ale ohrozujú aj extrémne teploty, suchá a povodne, inak povedané špúšťače a stresory nevhodnej situácie.

Zdroj:www.hempgrower.com

Pri pociťovaní stresu, sa rastlina spolieha na komplexný systém ochrany. Ten síce funguje, no pri doterajšej najnovšej štúdii sa prišlo na to, že bol v rastline zistený originálny gén, ktorý vyčnieva z celého komplexu a chráni rastlinu celostne. Jeho názov je SDA1. Gén má malé rozmery, ale podieľa sa súčasne na ovládaní biotického a aj abiotického stresu. Autorom tejto štúdie a výskumu je pán Dutta. Skúmal procesy a reakcie rastliny pri tom, ako bola nútená byť v spojení s viac ako 20 stresormi. Zistilo sa, že SDA1 interaguje s kyselinou salicylovou. Pri tejto interakcii akoby dvoch hormónov sa posilňuje rastlinný imunitný systém. Dôležitosť tomuto génu dáva aj to, že ovplyvňuje množstvo rastu koreňov pri suchu. Gén nebol doposiaľ zapísaný ani kategorizovaný v rastlinnej sfére. Je jedinečný, pretože sa nepodobá so žiadnymi inými aminokyselinami. Gén SDA1 je teda novým objavom, a vedci ho nachádzajú v stále väčšom počte u rastlín. Dokonca sa im podarilo vytvoriť zoznam rastlín, ktoré ho obsahujú na vysokej úrovni. Tým pádom im je umožnené, aby tento gén dali rastline, ktorá ním disponuje najmenej.