Rozdiely pestovania samca a samice konopy

Určiť pohlavie rastliny niekedy vôbec nemusí byť ľahké. Obzvlášť vtedy, keď je rastlina dvojdomá. O dvojdomosti bude dnešný článok, ktorý sme si pripravili. Dozviete sa, čo to vlastne dvojdomosť je, ako sa určuje, a ako má vyzerať správne pestovanie pri samčích a samičích druhoch konopy. Príslušné fakty sa hodia nielen pre pestovateľov, ale aj pre každého, kto má v záujme sa dozvedieť viac o konope. O rastline, ktorá má nevyčerpateľné možnosti použitia.

Čo je dvojdomosť rastliny?

Azda najbežnejšou rastlinou, ktorá vo svojom názve nesie tento pojem je pŕhľava dvojdomá, alebo zastaralo aj žihľava dvojdomá. Učí sa o nej na základných, ale aj stredných školách. Medzi jej priaznivé účinky patrí liečivá sila, ale využíva sa zriedkakedy aj ako krmivo pre hydinu. Každý, kto už s ňou prišiel do styku vie, že niekedy dokáže bolestivo popŕliť. K dvojdomým rastlinám ale patrí napríklad aj chren (Asparagus officinalis), moruša (Morus spp.), muškátový orech (Myristica fragrans Houtt) alebo aj pistácie a kiwi. Dvojdomosť je typická ale aj pre rastlinu, o ktorej sa už tak často v škole nehovorí. Áno, je to konopa. A čo to teda znamená? Za dvojdomé rastliny považujeme také, ktoré sa navzájom rozlišujú medzi mužskými a ženskými vzorkami. V praxi to znamená fakt, že k tomu aby došlo k oplodneniu, je potrebné oplodnenie prvého peľu vaječníkom, ktorý sa nachádza v druhom kvete. Oplodnenie teda vzniká súbežne s dvoma kvetmi. Je to veľmi zaujímavý, no celkom nevýnosný proces, pretože sa takto aplikujú dve rastliny, namiesto jednej. Štúdie ukazujú, že sa dvojdomé taxonómy nachádzajú približne v 43 % čeľadí rastlín.

Zdroj obrázka: www.tremblantexpress.com

Dvojdomosťou konopy sa zaoberali aj autori vedeckého článku Lesley Campbell, Kristen Peach a Sydney B. Wizenberg. Neostali však iba pri teoretickom posudzovaní, ale rozhodli sa urobiť výskum, v rámci ktorého dospeli k určitému záveru. Aplikovali metódu, pri ktorej najskôr zhromažďovali údaje o fenotypových marketoch. Podľa toho mohli stanoviť hypotézu, či bude kvet konopy samčieho alebo samičieho typu. Všetky údaje zbierali behom vegetatívnej fáze, a merali pritom dostupnosť a vplyv UV svetla. Bolo to z jedného prostého dôvodu, a to preto, že sa vedci domnievajú, že spektrum svetla konopy má taktiež podiel na pohlaví rastliny. Odlišné osvetlenia, typy svetiel alebo iná intenzita svetelného prostredia dokážu vyvolať u rastliny niekedy stres, ktorý sa paradoxne môže pričiniť na zmene pohlavia.

Určenie pohlavia u rastlín sa líši od živočíšnej sféry. Pri živočíchoch je možné pohlavie určiť už z embrya, no pri rastlinách je to prakticky nemožné ešte pred pohlavnou zrelosťou.

Niektoré zo spomenutých dvojdomých druhov sú schopné vyvinúť pohlavné chromozómy, v dôsledku čoho ale vykazujú sexuálnu labilitu.

Určenie pohlavia pri dvojdomých rastlinách

Skorá diagnostika pohlavia rastliny je dôležitý krok, aby sa vedelo, ako ďalej postupovať pri pestovaní. Samičie a samčie druhy sa vedia pri pestovaní diferencovať. Niektoré štáty nereagujú v prospech dvojdomosti rastlín. Napríklad v Kanade sú za kontaminovanú konopu považované tie rastliny, pri ktorých sa peľ uvoľní iba v blízkosti samčích druhov. Takže znovu budú opelené len tie samčie. Takto opelená konopa sa využíva v Kanade iba na olejové extrakty.

Určenie pohlavia u dvojdomých rastlín je možné urobiť tromi technikami:

1. Genetickou kontrolou
2. Epigenetickou kontrolou
3. Hormonálnou kontrolou

Často sa stáva, že ani tieto tri procesy nie sú úspešné pri určení, a vtedy sa zvykne používať preventívna diagnostika pohlavia. Spočíva v tom, že sa priraďuje pohlavie semenám ešte predtým, ako dôjde k rozkvitnutiu. Táto technika však predstavuje drahú finančnú záležitosť, takže u hospodárov nie je moc obľúbená. Odborná literatúra naznačuje, že existujú rozdiely medzi samčími a samičími semennými sadenicami.

Bez nástrojov sa dá pohlavie konopy určiť aj svojpomocne. Hlavné miesto, kde sa ukazuje pohlavie rastliny je medzi uzlami, presnejšie tam, kde listy a vetvičky vyčnievajú zo stonky. Ak je rastlina mužského pohlavia, teda samčia, tak sa tam vyvinú peľové vaky, aby rozšírili semená. Ak je naopak rastlina ženského pohlavia, samičia, vyvinie sa na nej tzv. stigma, ktorá je určená na zachytenie vytvorených semien z inej rastliny. Jednotlivé rozdiely si nejde všimnúť v akomkoľvek období, ale len tesne pred reprodukčným cyklom. Obdobie reprodukcie konopy sa odborne označuje aj ako obdobie, kedy sa vytvárajú predkvety (cca po 4 týždňoch od rastu). K preskúmaniu je potreba nájsť uzliny rastliny (bobuľky menších rozmerov), z ktorých sa ukážu buď malé vačky (samec) alebo dva listy s chlpatou stigmou (samica).

Zdroj obrázka: www.freepik.com

Ďalšou možnosťou zistenia pohlavia je rozhodnutie, poslať vzorku rastliny konopy na DNA test do príslušného laboratória. Táto metóda je určite najpresnejšia, no predstavuje zložitejší prístup k skutočnosti. Na Slovensku nie je známe, že by biologické laboratória ponúkali takúto možnosť. Ide skôr o rozvinutejšie krajiny, kde je konopa zaužívanou rastlinou.

Botanici skúmali všeobecné rozdiely medzi pohlavím konopy. Jedným zo zistení bolo, že v ranom vývoji rástla samčia sadenica konopy o 11 % viac ako samičia. Odlišnosť bola aj pri kvitnutí dvojdomých konope. Samičie rastliny mali oveľa bohatšie a robustnejšie kvety, ako samčie. Samčie kvety ale zase vyrástli o dosť skôr, ako tie samičie. Výskumu bola podrobená iba menšia časť rastlín, a tak sa odborníci dohodli, že v budúcnosti by chceli v rozdieloch medzi pohlaviami konopy pokračovať. Kľúčové však naďalej zostáva zistenie pohlavia, pretože iba táto znalosť môže rozvinúť hospodárske podnikanie.