Užívanie konope počas tehotenstva a dopad na vývoj kognitívnych funkcií dieťaťa - Štúdie 2020

Štúdie zamerané na malé deti (3 až 9 rokov)

Celkom sa hodnotilo 397 výsledkov skúmania kognitívnych schopností – 46 % pochádzalo zo štúdií MHCPD, 27 % OPPS, 9 % UMJS, 8 % CWRUS a 5 % patrilo DRWJ. Zvyšných 10 % tvoril súčet výsledkov štúdií BHUS, UMSM či YCSC. U drvivej väčšiny (95,7 %) neboli žiadne viditeľné rozdiely medzi sledovanou a kontrolnou skupinou. Vystavenie dieťaťa vplyvu konope v prenatálnom období sa spájalo so 17 výsledkami testov kognitívnych schopností - k lepšiemu výkonu prišlo u 2 z nich a k horšiemu u 15 z nich. Skupina výskumníkov však neporovnávala výsledky s normatívnou databázou, no neuviedla ani dosiahnuté skóre (u 68 %).

Doktor N.L. Day a kolektív realizovali štúdiu, v ktorej hodnotili kognitívne funkcie trojročných detí, ktoré boli v prenatálnom období vystavené pôsobeniu konope. Z celkového počtu 135 výsledkov boli objavené 2 významné asociácie. U detí matiek afroamerického pôvodu, ktoré užívali konope v prvom a druhom trimestri tehotenstva, sledovali nižšie skóre u slovného uvažovania SBIS-IV a niektorých ďalších podkategórií krátkodobej pamäte. Autori štúdie však opäť neporovnávali výsledky s normatívnymi údajmi, preto môžeme len ťažko potvrdiť ich klinický význam. Matky uvádzajúce vyššie dávkovanie konope vykazovali aj zvýšenú konzumáciu alkoholu a nelegálnych drog. Tým pádom je naozaj zložité viniť za výsledky konope alebo ďalšie uvedené faktory.

Snahu o minimalizovanie následkov požívania alkoholu a ďalších látok prejavil doktor Singer a jeho kolegovia. Vo svojej štúdii hodnotili deti vo veku 9 rokov, ktoré boli v prenatálnom období vystavené vplyvu konope. Na základe 18 hodnotení kognitívnych funkcií sa prišlo na jedno zaujímavé spojenie. Prenatálne pôsobenie v tretej časti obdobia tehotenstva malo vplyv na špatný výkon pri rýchlosti spracovania informácií WISC-IV. Ani tu však výskumníci nehlásili skóre, ani ju neporovnávali s normatívnymi údajmi. Doktori Fried a Watkinson uskutočnili výzkum s deťmi vo veku 3 a 4 rokov, pričom z 38 vyhodnotených testov kognitívnych schopností boli celkom 4 spojenia vyhodnotené ako významné. U trojročných detí, ktorých matky užívali 1 a 6 priemerných jointov za týždeň, bol pozorovaný lepší motorický výkon. Na druhej strane, u štvorročných detí bol pri rovnakých podmienkách pozorovaný horší výkon v pamäťových a verbálnych subtestoch. Fried a Watkinson uvádza priemerné skóre pri riešení kognitívnych úloh, ale normatívne údaje o úlohách neboli verejne dostupné, preto nebolo možné tieto dva údaje spájať. Klinický význam tak bohužiaľ rovnako nemohol byť stanovený. 

Psychiater z Pittsburgu, doktor Goldschmidt, stojí za štúdiou, ktorá priniesla klinicky posúditeľné výsledky. Celkom 30 hodnotených kognitívnych výsledkov prinieslo 5 významných prejavov. Deti ovplyvňované v prenatálnom období konope v množstve 1 a viac jointov denne vykazovali v prvom a druhom trimestri tehotenstva horšie výsledky než deti abstinentov v piatich meraniach SBIS-IV: krátkodobá pamäť, verbálne schopnosti a ďalšie. Štúdia uviedla pri kognitívnych úlohách priemerné skóre, nespájala ich ale s normatívnou databázou. Našťastie však bola táto databáza ku konkrétnym úlohám verejná, takže tím realizujúci toto porovnanie sa postaral o túto finálnu fázu. Výsledkom bol pokles o 1 bod pod normálnu medz, na čo sa dá pozerať takmer ako na neutrálny výsledok. 

U trojročných detí, ktorých matky užívali 1 - 6 priemerných jointtov za týždeň, bol pozorovaný lepší motorický výkon, opäť sa však neporovnával s normatívnymi hodnotami; zdroj foto: unsplash.com (autor: La-Rel Easter)

Štúdia zameraná na deti od 9 do 12 rokov

Vyhodnocovalo sa tu 278 výsledkov testov kognitívnych schopností. Väčšina štúdií bola získaná z OPPS (55 %), ďalej z MHPCD s podielom 27 %, dva články poskytla BHUS (7 %) a posledných 11 % pocházalo z troch iných študijných skupín. Čo sa týka výkonnosti, u kontrolnej i testovanej skupiny bola takmer totožná (96 %). Užívanie konope počas tehotenstva sa spájalo s 12 kognitívnymi výsledkami: u štyroch bola pozorovaná lepšia výkonnosť, u ôsmich bola zistená horšia výkonnosť. V jednej z piatich štúdií porovnávali autori výsledky testovania kognitívnych funkcií s normatívnymi údajmi, v jednej bola pritom pozorovaná významnejšia asociácia. 

Gale A. Richardson a kolektiv vyhodnotili kognitivnívne funkcie u detí vo veku 10 rokov, ktorých matky potvrdili užívanie konope v období tehotenstva. Z celkového počtu 60 výsledkov boli 3 konkrétne spájané s expozíciou prenatálneho konope. Užívanie necelého jedného jointu denne v prvom období tehotenstva sa negatívne prejavilo vo výkone pri testovaní pamäte z celkového vystavenia užívania konope v druhom trimestri bolo spájané s ďalšími nedostatkami v teste výkonnosti – verzia II (CPT-II). Ani tentokrát však nebolo dosiahnuté skóre porovnávané s normatívnou databázou.

Nasledujúca štúdia však svojimi výsledkami budí dojem rozporu s predchádzajúcou štúdiou. Rose-Jacobs so svojim tímom hodnotila KF a vystavenie konope v prenatálnom období u jedenásťročných detí. Významné spojenie sa týkalo jedného z desiatich výsledných hodnotení. Vystavenie konope sa spájalo s lepším skóre pri testoch zameraných na pravopis. hoci bolo skóre hlásené, neprebehlo tu porovnanie s normatívnou databázou. 

V roku 1998 skúmal Dr. Fried a spol. vplyv konope v rovnakých podmienkach u detí vo veku 9 až 12 rokov. Súhrn 60 výsledkov priniesol významné asociácie. Deti, ktorých matky v tehotenstve fajčili viac ako 6 jointov týždenne, prejavili pri testovaní lepšiu pozornosť, lepšie reakcie a menej chýb. O niečo horšie sa však táto expozícia prejavila pri overovaní schopnosti zostavovať objekty – WISC-III. Opäť však neboli porovnávané normatívne údaje, aj keď skóre bolo uverejnené. Veľmi podobné výsledky dosiahol aj tím Fried a Watkinson, ktorý skúmal obdobnú skupinu detí. Zo 44 hodnotení vzišli 2 významné asociácie, kedy deti dosahovali o niečo horšie výsledky pri testoch na zostavovanie objektov a organizácie. Autori neporovnávali skóre s normami, informáci však boli verejné a pri dodatočnom porovnaní vyšlo najavo, že priemerné skóre testovania bolo v normálnom rozmedzí. 

Doktorka Ruth Rose-Jacobsová a jej tím z Bostonu porovávali skóre výsledkov testovania kognitívnych funkcií s normatívnou databázou a objavili jednu významnú súvislosť z 10 celkových hodnotení. Po zahrnutí niekoľkých ďalších premenných, ako je IQ či užívanie ďalších nelegálnych drog, vyšlo najavo, že expozícia konope v prenatálnom období sa spája s horšími výsledkami v úlohách zameraných na plynulosť spájania nových informácií. Pri porovnávaní dospeli k záveru, že konečné skóre je v normálnych medziach. 

Niektoré deti dosahovali o niečo horšie výsledky pri testoch na zostavovanie objektov, pri dodatočnom porovnaní s verejnými dátami sa však zistilo, že aj tieto výxledky sú prakticky priemerné, čiže v norme; zdroj foto: unsplash.com (autor: Kelly Sikkema)

Štúdia zameraná na dospievajúcich až čerstvo dospelých (13 až 22 rokov)

Väčšina výsledkov u tejto skupiny testovaných prišla z MHPCD (63 %), zostávajúce poskytlo OPPS (37 %). Zásadná väčšina (94 %) výsledkov bola totožná u kontrolnej aj skúmanej skupiny účastníkov. Užívanie konope počas tehotenstva bolo spájané s lepším výkonom pri jednom testovaní KF a horším výkonom u deviatich testov. Skóre však nebolo porovnávané s normami, preto ani neboli klinicky potvrdné hlbšie súvislosti.

Willford so svojimi kolegami pozoroval kognitívne funkcie šestnásťročných jedincov, ktorých matky počas tehotenstva užívali konope. Z 57 hodnotení vyšli najavo 4 významné súvislosti. Čo sa týka expozície konope v treťom trimestri, u hodnotených bola preukázaná lepšia výkonnosť na úrovni koordinácie. Podstatný je fakt, že napriek kladným výsledkom nebolo skóre hlásené a ani porovnávané s normatívnymi tabuľkami. 

Fried a Watkinson objavili súvislosť z 22 hodnotených kognitívnych výsledkov. Expozícia konope v prenatálnom období sa projevila horším skóre pri subteste stability. Skóre sa neporovnávalo s normami, takže klinický význam nie je možné s istotou potvrdiť. Jedna z ďalších štúdií hodnotila KF u 13 - 16ročných jedincov vystavených v prenatálnom konope vplyvu konope, kedy vedci skúmali aj vplyv ďalších nelegálnych substancií. Z 12 hodnotení boli identifikované 2 významné súvislosti. Expozícia v miere asi 6 jointov do týždňa vyvolávala pomalšie reakcie pri testovaní abstraktných návrhov a nižšie skóre pri hodnotení pravopisu. Pri testoch abstraktných návrhoch nebolo skóre hlásené, teda ani porovnávané s normami. Pri hodnotení pravopisu sa porovnávali normatívne údaje a zistilo sa, že skóre spadá do normálneho rozmedzia. 

Dôsledkom expozície asi 6 jointov týždenne v prenatálnom období bolo nižšie hodnotenie pri teste pravopisu. Po porovnaní s normatívnymi dátami sa však výsledky pohybovali v adekvátnej norme; zdroj foto: pixabay.com (autor: Lorenzo Cafaro)

Zhrnutie výsledkov a diskusia

Štúdia by sa dala označiť ako kritické preskúmanie doterajších výskumov spojené s doplňujúcim porovnávaním s normatívnymi údajmi v prípadoch, kde to bolo možné. Kompletne sa našlo 1100 štatistických porovnaní niekoľkých skupín účastníkov, ktorí boli vystavení pôsobeniu konope prostredníctvom matiek v období tehotenstva. Výkon kognitívnych funkcií bol rozdielny len u 4,3 % testovaných – horší u 3,4 % a lepší u 0,9 %. Vďaka porovnávaniu však prichádza so záverom, že len 0,3 % je pod normálnym rozsahom. Analýzy trvajúce asi 30 rokov tak neprináša zmysluplné zistenie o rizikách súvisiacich s užívaním konope v tehotenstve a vplyvom na kognitívne funkcie dieťaťa. 

Bolo by dobré brať zábery s určitou minimálnou rezervou, vzhľadom na ďalšie faktory, ako sú kognitívne schopnosti matiek, chudoba, prostredie, sociálny status, špatná výživa, zneužívanie ďalších protizákonných látok a pod. Existujú iné štúdie dokazujúce negatívny vplyv chudoby na vývoj kognitívnych schopností detí. Mimochodom, podľa nezávislých prieskumov stúpa počet matiek užívajúcich lekárske konope v období tehotenstva, bojujú tak s nevoľnosťou či výkyvom nálad. Aj preto je prebiehajúci výskum naozaj prínosný. 

V skutočnosti by sme našli veľa ďalších parametrov, ktoré by mohli mať súvislosť s dosiahnutými výsledkami. Otázkou zostáva, či je vôbec možné brať do úvahy všetky čiastkové faktory a určiť ich relevanciu pri testovaní KF človeka. Množstvo uvedených štúdií sa zameriavalo len na jednu úlohu overujúcu danú schopnosť. To môže byť rovnako kľúčové pri stanovení skóre, pretože neprichádza k nutnej objektivite, ktorú ponúka testovanie založené na niekoľkých úlohách v danej oblasti. Stále sa stretávame so zlým porozumením vplyvu užívania konope na KF dieťaťa, čo by mohlo zvádzať k zjednodušovaniu vzťahov medzi socioekonomickými aspektami a fungovaním človeka. 

Jeden dobrý príklad za všetky

Zdá sa, že najlepším príkladom je štúdia O'Connella a Frieda. Títo vedci zahrnuli do výskumu niekoľko podstatných opatrení, ktoré zaisťujú komplexnejšie pochopenie dopadov expozície konope v prenatálnom období. Účastníkmi boli dve skupiny detí vo veku 6 až 9 rokov - prvú skupinu tvorilo 28 detí, ktoré boli v prenatálnom období vystavené pôsobeniu konope, druhú skupinu tvorili deti nevystavené pôsobeniu konope. 

Komplexnosť hodnotenia tkvie v rôzne špecifikovaných oblastiach, ako je pozornosť, kognitívna flexibilita či pamäť. Celkovo prinieslo pozorovanie 27 výsledkov. Do úvahy sa brala aj konzumácia alkoholu a tabaku. Priemerná spotreba matiek bola viac ako 1 joint týždenne, ale škála spotreby bola od 1 do 50 jointov týždenne. Nezistili sa žiadne pozitívne ani negatívne asociácie kognitívnych meradiel. Dnes už existujú ďalšie štúdie, ktoré súhlasia a prikláňajú sa k rovnakým výsledkom.

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com (autor: freestocks)