Užívanie konope počas tehotenstva a dopad na vývoj kognitívnych funkcií dieťaťa - Štúdie 2020

Hoci sa o konope hovorí stále viac a jeho popularita rastie, pre niektoré skupiny ľudí má stále určitú stigmu. O to väčšiu pozornosť na seba strháva téma, ktorú spája milované aj zavrhované konope s absolútne zásadným obdobím v živote ženy - tehotenstvom. Môže mať užívanie konope v tehotenstve skutočne negatívny dopad na vývoj vášho dieťaťa? Do akej miery sú obavy užívateľov naozaj na mieste? V dnešnom článku vás zoznámime so štúdiou prelamujúcou raz a navždy ľady tohto tabu. Ak ste doteraz pochybovali alebo ste si nedokázali odpovedať na niektoré otázky týkajúce sa konope a tehotenstva, nasledujúca štúdia pre vás bude určite prínosná. 

Aktuálna situácia a doterajší výskum

Hoci existuje len malé percento žien, ktoré konzumujú v priebehu tehotenstva konope, podľa posledných výskumov je najčastejšie zneužívanou látkou v tomto dôležitom období - s prihliadnutím k faktu, že jeho užívanie sa postupom času znižuje. V minulosti prebehol rad výskumov zameriavajúcich sa na vplyv užívania konope v tehotenstve na fyziologické zmeny pri vývoji dieťaťa, medzi ktoré patrí obvod hlavy či pôrodná hmotnosť. Ešte vždy sa však môžete stretnúť s vedeckou literatúrou vyjadrujúcou určité obavy z ovplyvňovania kognitívnych funkcií. Otázka tohto vplyvu teda zostala nezodpovedaná, všetky prehlásenia boli k dnešnému dňu založené na individuálnych štúdiách, ktoré nazerali na výskum príliš perspektívne - o klinických štúdiách nehovoriac. Vzhľadom na veľký rad premenných nejde o jednoduchú úlohu. 

Kognitívne funkcie

Bývajú označované aj ako poznávacie funkcie. Centrá týchto fukcií sú rozmiestnené v rôznych častiach mozgu a sú jedným z nosných základov ľudskej psychiky. Kognitívne funkcie (KF) majú vplyv na vnímanie sveta, naše správanie a reakcie, zvládanie úloh, hľadanie riešení problémov a pod. Vďaka nim nám bola daná schopnosť myslieť, pamätať si nové informácie, plánovať, organizovať či prispôsobovať sa neustále sa meniacemu prostrediu. Okrem pamäte zahŕňajú aj koncentráciu, pozornosť, funkcie reči, reakčnú rýchlosť či schopnosť spájať informácie a vytvárať si tak ucelenú komplexnú predstavu. Všetky vymenované funkcie na seba nadväzujú, jedna bez druhej nemôžu dobre fungovať. KF je dôležité trénovať, najmä v zrelšom veku. Dôsledkom zanedbávania tréningu kognitívnych funkcií môže byť špatná koncentrácia, zvýšená únava či zhoršenie niektorých z funkcií, ktoré sme uvádzali vyššie. Ak chcete udržiavať KF na dobrej úrovni, obmedzte alkohol, fajčenie, dožičte si kvalitný spánok, meditujte, vyhýbajte sa nadmernému stresu a udržiavajte sociálny kontakt

Rastúci počet doterajších recenzií poukazuje na vplyv konope užívaného v prenatálnom období na kognitívne funkcie, stavia však na veľmi jemných rozdieloch v kognitívnej výkonnosti detí. Bez znalosti rozsahu výkonnosti danej skupiny sa nedajú stanoviť následky týchto jemných rozdielov. Výsledky jednotlivcov či skupín sa musia porovnávať s normatívnou databázou zodpovedajúcou veku a vzdelaniu. Vyzerá to tak, že je tento základný princíp hodnotenia v klinickej neuropsychológii ignorovaný príslušnou literatúrou, ktorá rieši otázku užívania a vplyvu konope na KF dieťaťa v prenatálnom obodobí. Všetky uskutočnené štúdie bolo nevyhnutné opäť preskúmať, následne ich porovnať s normatívnym skóre a predložiť výsledky postavené na tejto komparácii. Cieľom bolo vyplniť medzeru vzniknutú v porovnávaní a vyhodnocovaní, aby sme mohli s istotou tvrdiť, či existujú riziká spojené s užívaním konope v tehotenstve a jeho prípadný dopad na vývoj kognitívnych funkcií dieťaťa. Poďme sa na túto problematiku pozrieť trochu bližšie. 

Kognitivní funkce zahrnují mnoho aspektů, a to včetně paměti, pozornosti, soustředění, rychlosti uvědomování si či představivosti
Kognitívne funkcie zahŕňajú množstvo aspektov, medzi ktorými je aj pamäť, sústredenie, rýchlosť uvedomovania si či predstavivosť; zdroj foto: gowanhealth.com

Štúdia 2020: Užívanie konope v prenatálnom období nevedie ku kognitívnym poruchám    

Vedci Ciara A. Torre, Christopher Medina-Kirchner, Kate Y. O'Malley spolu s profesorom Carlem L. Hartom publikovali zaujímavú štúdiu, ktorá vyšla 8. mája 2020 v časopise Frontiers in Psychology. Výskum nepriamo vyvracia myšlienku, že užívanie konope v prenatálnom období je fetotoxické, to znamená, že prispieva k poškodeniu plodu. Nasledujúce riadky budú vyňaté z tejto štúdie a poskytujú kritický prehľad výsledkov, ku ktorým sa vedci spoločne s profesorom Hartom dopracovali. 

Metóda vyhľadávania a overovania dát  

Prvou úlohou vedcov bolo vyhľadávanie už dostupných štúdií venovaných vplyvu konope užívaného v prenatálnom období na kognitívne funikcie dieťaťa. Hlavnými kritériami pri vyhľadávaní boli: plnohodnotné publikovanie v recenzovanom časopise, posudzovanie kognitívnych dôsledkov užívania konope v prenatálnom období a posudzovanie kvantitatívneho merania kognitívnej výkonnosti. Vylúčené boli aj štúdie zamerané výlučne na dotazníky či zobrazovanie mozgových funkcií. Všetky zdroje boli overené - či už pochádzali z univerzít, alebo z výskumných skupín zodpovedných za testovanie. Preverovanie dát pokračovalo okrem iného aj u skúmaných kognitívnych aktivít, demografie účastníkov a v neposlednom rade u užívaného konope. Vedci sa zamerali aj na fakt, či predchádzajúce štúdie pracovali s individuálnymi dátami alebo priemernými či inak upravenými a skreslenými informáciami. Posledným dôležitým aspektom bolo porovnávanie s normatívnymi tabuľkami, ktoré u väčšiny výskumov neprebehlo vôbec. Neskôr prídeme na to, že posledný uvedený fakt je nesmierne dôležitý v celkovom hodnotení vplyvu užívania konope v prenatálnom období na kognitívne funkcie dieťaťa. 

Preskúmanie dostupných štúdií

Prvé vyhľadávanie ponúklo celkom 1604 článkov, z ktorých bolo 184 vybraných pre bližšie preskúmanie na základe vylúčenia publikácií, ktoré nespĺňali názov, kľúčové slová či iné zadané parametre. Z tohto užšieho výberu nespĺňalo kritériá ďalších 144 článkov. Na konci zostalo len 40 relevantných a použiteľných pre štúdiu. Jednotlivé výskumy pracovali s rôznym počtom sledovaných štúdií (od 9 do 538 detí) a dĺžka sledovania sa pohybovala od 2 mesiacov do 22 rokov. Väčšina týchto čiastkových štúdií pochádzala z dvoch hlavných:

  • Ottawská prenatálna prospektívna štúdia (OPPS) skúmala potenciálny vzťah medzi užívaním konope, tabaku a alkoholu počas tehotenstva a vývojom dieťaťa obyčajne u bielych žien zo strednej ekonomickej triedy v Ottawe, hlavnom meste Kanady. 

  • Zdravotná prax matiek a štúdie vývoja dieťaťa (MHPCD) – druhá najčastejšia štúdia sa zamerala najmä na afroamerické ženy z nižšej socioekonomickej triedy v Pittsburgu. 

Ostatné články mali pôvod v siedmich ďalších štúdiách: 

  • The University of Miami's Jamaican Study (UMJS) prijala svojich účastníkov na Jamajke. Je teda jedinou štúdiou s účastníkmi mimo Kanadu a USA.

  • Case Western Reserve University Study (CWRUS) sledovala prevažne deti čiernej pleti, ktoré boli prijaté v okresnej nemocnici v Clevelande v Ohiu.

  • Drexel and Robert Wood Johnson Universities Study (DRWJ) sledovala hlavne deti Afroameričanov.

  • Boston and Harvard University University (BHUS) opäť sledovala najmä afroamerické deti a deti karibského pôvodu v Bostone v Massachusetts.

  • University of Miami School of Medicine (UMSM)

  • Yale Child Study Center (YCSC)

  • Detská nemocnica vo Filadelfii (CHP)

Výsledky studií, které vám představíme, pojednávají výhradně o důsledcích užívání konopí na vývoj dítěte v prenatálním věku

Výsledky štúdií, ktoré vám predstavíme, sú venované výlučne dôsledkom užívania konope na prenatálny vývoj dieťaťa; zdroj foto: 30seconds.com

Nástroje použité pri hodnotení a výsledky

V celkom 30 štúdiách boli rozdelené matky podľa toho, či v priebehu tehotenstva užívali konope (áno / nie). V 15 z týchto štúdií boli rozdelené na základe vlastnej špecifikácie do skupín podľa miery konzumácie konope na nízku, strednú a ťažkú. Zaujímavým faktom je aj to, že len u tretiny žien bola potvrdená prítomnosť konope rozborom moču. U ďalších bolo nutné spoľahnúť sa na ich dôveryhodnosť. Vzhľadom na viacero premenných boli štúdie rozdelené do skupín podľa veku, ktorom sa testovali kognitívne funkcie detí. Celkom 7 štúdií uvádzalo dojčatá a batoľatá (0 až 24 mesiacov), 19 štúdií uvádzalo deti od 3 do 9 rokov, 12 štúdií sa venovalo testovaniu detí od 9 do 12 rokov a v 8 štúdiách sa skúmali dospievajúci a čerstvo dospelí (13 až 22 rokov). Pri výskumoch, ktorých výsledky neboli porovnané s normatívnymi tabuľkami, vedci dodatočne tento krok urobili - v prípade, že to bolo možné.

Výsledky boli obecne buď negatívne, alebo pozitívne. Z finálnych 1004 hodnotených testov kognitívnych schopností vykazovali deti matiek, ktoré v prenatálnom období konope užívali, horšie výsledky v 34 prípadoch (3,4 %) a lepšie výsledky v 9 (0,9 %) prípadoch v porovnaní s kontrolnou skupinou. Skóre zvládnutia "kognitívnych úloh" u jednotlivcov nebolo zahrnuté ani porovnávané s normatívnymi tabuľkami ani v jednom prípad. Priemerné skóre sa uvádzalo len u 17 štúdií a len u 1 štúdie bolo porovnané s normatívnymi údajmi. Keďže sa prakticky nelišili výsledky kontrolnej skupiny detí a detí vystavených v prenatálnom období  vplyvu konope, pozrieme sa na výrazné účinky prejavujúce sa u jednotlivých skupín. 

Štúdie zamerané na dojčatá a batoľatá (0 až 24 mesiacov)

Hodnotilo sa celkovo 169 výsledkov testov kognitívnych schopností, zhruba polovica (55 %) pritom pochádzala zo štúdií MHCPD, 22 % OPPS a 22 % CWRUS. Vo výsledku by sa dalo povedať, že obecne nenastalo ovplyvnenie KF, napriek tomu však u dvoch prípadoch prišlo k miernemu zhoršeniu a u dvoch výsledkov naopak k miernemu zlepšeniu. V jednom zo siedmich článkov bol kognitívny výkon porovnateľný s normatívnou databázou. 

V jednej štúdii boli skúmané kognitívne funkcie detí vo veku 12 a 24 mesiacov, ktorých matky potvrdili viac ako 5 jointov do týždňa. Z celkových 38 výsledkov sa našla jediná významná súvislosť. Deti vystavené pôsobeniu konope v prenatálnom období vykazovali lepšie výsledky pri testovaní analýzou BSID (diagnostiky mentálneho a motorického vývoja). V ďalšej štúdii sledovali  107 dojčiat vystavených pôsobeniu konope v prenatálnom období, z 24 výsledkov kognitívnych schopností sa pritom ukázal len 1 výsledok s pozitívnou asociáciou - pôsobenie konope v tretej časti tehotenstva sa spájalo s kratšou priemernou dobou pri riešení úlohy hodnotiacej pamäť s vizuálnym rozoznávaním. V žiadnej z uvedených štúdií však neboli porovnávané údaje s normatívnymi tabuľkami, čo komplikuje určenie významu klinického nálezu. 

Gale A. Richardson so svojim tímom realizoval testovanie, v ktorom bolo skóre porovnávané s normatívnymi údajmi. Z celkových 36 hodnotení zaznamenali 2 významné prejavy. Užívanie konope v treťom trimestri spôsobovalo nižšie hodnoty indexu duševného rozvoja BSID u deväťmesačných detí. Dojčatá vystavené pôsobeniu viac ako 1 jointu denne vykazovali o niečo horšie výsledky indexu mentálneho vývoja BSID. Veľmi dôležitý j však dodatok, že v momente, kedy sa pripočítali ďalšie opomínané faktory, bolo ich skóre paradoxne jemne nadpriemerné.

Jeden z výsledků ukazuje na zhoršený výkon při rychlosti zpracování informací, nicméně nebylo možné porovnat tento výsledek s normativními daty a proto nemá klinický význam

Jeden z výsledkov poukazuje na zhoršený výkon pri rýchlosti spracovania informácií, nebolo však možné porovnať  ho s normatívnymi dátami, a preto nemá klinický význam; zdroj foto: unsplash.com (autor: Shirota Yuri)

Produkty, ktoré by vás mohli zaujímať

Štúdie zamerané na malé deti (3 až 9 rokov)

Celkom sa hodnotilo 397 výsledkov skúmania kognitívnych schopností – 46 % pochádzalo zo štúdií MHCPD, 27 % OPPS, 9 % UMJS, 8 % CWRUS a 5 % patrilo DRWJ. Zvyšných 10 % tvoril súčet výsledkov štúdií BHUS, UMSM či YCSC. U drvivej väčšiny (95,7 %) neboli žiadne viditeľné rozdiely medzi sledovanou a kontrolnou skupinou. Vystavenie dieťaťa vplyvu konope v prenatálnom období sa spájalo so 17 výsledkami testov kognitívnych schopností - k lepšiemu výkonu prišlo u 2 z nich a k horšiemu u 15 z nich. Skupina výskumníkov však neporovnávala výsledky s normatívnou databázou, no neuviedla ani dosiahnuté skóre (u 68 %).

Doktor N.L. Day a kolektív realizovali štúdiu, v ktorej hodnotili kognitívne funkcie trojročných detí, ktoré boli v prenatálnom období vystavené pôsobeniu konope. Z celkového počtu 135 výsledkov boli objavené 2 významné asociácie. U detí matiek afroamerického pôvodu, ktoré užívali konope v prvom a druhom trimestri tehotenstva, sledovali nižšie skóre u slovného uvažovania SBIS-IV a niektorých ďalších podkategórií krátkodobej pamäte. Autori štúdie však opäť neporovnávali výsledky s normatívnymi údajmi, preto môžeme len ťažko potvrdiť ich klinický význam. Matky uvádzajúce vyššie dávkovanie konope vykazovali aj zvýšenú konzumáciu alkoholu a nelegálnych drog. Tým pádom je naozaj zložité viniť za výsledky konope alebo ďalšie uvedené faktory.

Snahu o minimalizovanie následkov požívania alkoholu a ďalších látok prejavil doktor Singer a jeho kolegovia. Vo svojej štúdii hodnotili deti vo veku 9 rokov, ktoré boli v prenatálnom období vystavené vplyvu konope. Na základe 18 hodnotení kognitívnych funkcií sa prišlo na jedno zaujímavé spojenie. Prenatálne pôsobenie v tretej časti obdobia tehotenstva malo vplyv na špatný výkon pri rýchlosti spracovania informácií WISC-IV. Ani tu však výskumníci nehlásili skóre, ani ju neporovnávali s normatívnymi údajmi. Doktori Fried a Watkinson uskutočnili výzkum s deťmi vo veku 3 a 4 rokov, pričom z 38 vyhodnotených testov kognitívnych schopností boli celkom 4 spojenia vyhodnotené ako významné. U trojročných detí, ktorých matky užívali 1 a 6 priemerných jointov za týždeň, bol pozorovaný lepší motorický výkon. Na druhej strane, u štvorročných detí bol pri rovnakých podmienkách pozorovaný horší výkon v pamäťových a verbálnych subtestoch. Fried a Watkinson uvádza priemerné skóre pri riešení kognitívnych úloh, ale normatívne údaje o úlohách neboli verejne dostupné, preto nebolo možné tieto dva údaje spájať. Klinický význam tak bohužiaľ rovnako nemohol byť stanovený. 

Psychiater z Pittsburgu, doktor Goldschmidt, stojí za štúdiou, ktorá priniesla klinicky posúditeľné výsledky. Celkom 30 hodnotených kognitívnych výsledkov prinieslo 5 významných prejavov. Deti ovplyvňované v prenatálnom období konope v množstve 1 a viac jointov denne vykazovali v prvom a druhom trimestri tehotenstva horšie výsledky než deti abstinentov v piatich meraniach SBIS-IV: krátkodobá pamäť, verbálne schopnosti a ďalšie. Štúdia uviedla pri kognitívnych úlohách priemerné skóre, nespájala ich ale s normatívnou databázou. Našťastie však bola táto databáza ku konkrétnym úlohám verejná, takže tím realizujúci toto porovnanie sa postaral o túto finálnu fázu. Výsledkom bol pokles o 1 bod pod normálnu medz, na čo sa dá pozerať takmer ako na neutrálny výsledok. 

U tříletých dětí, jejichž matky užívaly 1 a 6 průměrných jointů za týden, byl pozorován lepší motorický výkon, nicméně opět nedošlo k porovnání s normativními hodnotami

U trojročných detí, ktorých matky užívali 1 - 6 priemerných jointtov za týždeň, bol pozorovaný lepší motorický výkon, opäť sa však neporovnával s normatívnymi hodnotami; zdroj foto: unsplash.com (autor: La-Rel Easter)

Štúdia zameraná na deti od 9 do 12 rokov

Vyhodnocovalo sa tu 278 výsledkov testov kognitívnych schopností. Väčšina štúdií bola získaná z OPPS (55 %), ďalej z MHPCD s podielom 27 %, dva články poskytla BHUS (7 %) a posledných 11 % pocházalo z troch iných študijných skupín. Čo sa týka výkonnosti, u kontrolnej i testovanej skupiny bola takmer totožná (96 %). Užívanie konope počas tehotenstva sa spájalo s 12 kognitívnymi výsledkami: u štyroch bola pozorovaná lepšia výkonnosť, u ôsmich bola zistená horšia výkonnosť. V jednej z piatich štúdií porovnávali autori výsledky testovania kognitívnych funkcií s normatívnymi údajmi, v jednej bola pritom pozorovaná významnejšia asociácia. 

Gale A. Richardson a kolektiv vyhodnotili kognitivnívne funkcie u detí vo veku 10 rokov, ktorých matky potvrdili užívanie konope v období tehotenstva. Z celkového počtu 60 výsledkov boli 3 konkrétne spájané s expozíciou prenatálneho konope. Užívanie necelého jedného jointu denne v prvom období tehotenstva sa negatívne prejavilo vo výkone pri testovaní pamäte z celkového vystavenia užívania konope v druhom trimestri bolo spájané s ďalšími nedostatkami v teste výkonnosti – verzia II (CPT-II). Ani tentokrát však nebolo dosiahnuté skóre porovnávané s normatívnou databázou.

Nasledujúca štúdia však svojimi výsledkami budí dojem rozporu s predchádzajúcou štúdiou. Rose-Jacobs so svojim tímom hodnotila KF a vystavenie konope v prenatálnom období u jedenásťročných detí. Významné spojenie sa týkalo jedného z desiatich výsledných hodnotení. Vystavenie konope sa spájalo s lepším skóre pri testoch zameraných na pravopis. hoci bolo skóre hlásené, neprebehlo tu porovnanie s normatívnou databázou. 

V roku 1998 skúmal Dr. Fried a spol. vplyv konope v rovnakých podmienkach u detí vo veku 9 až 12 rokov. Súhrn 60 výsledkov priniesol významné asociácie. Deti, ktorých matky v tehotenstve fajčili viac ako 6 jointov týždenne, prejavili pri testovaní lepšiu pozornosť, lepšie reakcie a menej chýb. O niečo horšie sa však táto expozícia prejavila pri overovaní schopnosti zostavovať objekty – WISC-III. Opäť však neboli porovnávané normatívne údaje, aj keď skóre bolo uverejnené. Veľmi podobné výsledky dosiahol aj tím Fried a Watkinson, ktorý skúmal obdobnú skupinu detí. Zo 44 hodnotení vzišli 2 významné asociácie, kedy deti dosahovali o niečo horšie výsledky pri testoch na zostavovanie objektov a organizácie. Autori neporovnávali skóre s normami, informáci však boli verejné a pri dodatočnom porovnaní vyšlo najavo, že priemerné skóre testovania bolo v normálnom rozmedzí. 

Doktorka Ruth Rose-Jacobsová a jej tím z Bostonu porovávali skóre výsledkov testovania kognitívnych funkcií s normatívnou databázou a objavili jednu významnú súvislosť z 10 celkových hodnotení. Po zahrnutí niekoľkých ďalších premenných, ako je IQ či užívanie ďalších nelegálnych drog, vyšlo najavo, že expozícia konope v prenatálnom období sa spája s horšími výsledkami v úlohách zameraných na plynulosť spájania nových informácií. Pri porovnávaní dospeli k záveru, že konečné skóre je v normálnych medziach. 

Některé děti dosahovaly o něco horších výsledků při testech na sestavování objektů, při dodatečné srovnání s veřejnými daty, však bylo zjištěno, že i tyto výsledky jsou zcela průměrné a tedy v normě
Niektoré deti dosahovali o niečo horšie výsledky pri testoch na zostavovanie objektov, pri dodatočnom porovnaní s verejnými dátami sa však zistilo, že aj tieto výxledky sú prakticky priemerné, čiže v norme; zdroj foto: unsplash.com (autor: Kelly Sikkema)

Štúdia zameraná na dospievajúcich až čerstvo dospelých (13 až 22 rokov)

Väčšina výsledkov u tejto skupiny testovaných prišla z MHPCD (63 %), zostávajúce poskytlo OPPS (37 %). Zásadná väčšina (94 %) výsledkov bola totožná u kontrolnej aj skúmanej skupiny účastníkov. Užívanie konope počas tehotenstva bolo spájané s lepším výkonom pri jednom testovaní KF a horším výkonom u deviatich testov. Skóre však nebolo porovnávané s normami, preto ani neboli klinicky potvrdné hlbšie súvislosti.

Willford so svojimi kolegami pozoroval kognitívne funkcie šestnásťročných jedincov, ktorých matky počas tehotenstva užívali konope. Z 57 hodnotení vyšli najavo 4 významné súvislosti. Čo sa týka expozície konope v treťom trimestri, u hodnotených bola preukázaná lepšia výkonnosť na úrovni koordinácie. Podstatný je fakt, že napriek kladným výsledkom nebolo skóre hlásené a ani porovnávané s normatívnymi tabuľkami. 

Fried a Watkinson objavili súvislosť z 22 hodnotených kognitívnych výsledkov. Expozícia konope v prenatálnom období sa projevila horším skóre pri subteste stability. Skóre sa neporovnávalo s normami, takže klinický význam nie je možné s istotou potvrdiť. Jedna z ďalších štúdií hodnotila KF u 13 - 16ročných jedincov vystavených v prenatálnom konope vplyvu konope, kedy vedci skúmali aj vplyv ďalších nelegálnych substancií. Z 12 hodnotení boli identifikované 2 významné súvislosti. Expozícia v miere asi 6 jointov do týždňa vyvolávala pomalšie reakcie pri testovaní abstraktných návrhov a nižšie skóre pri hodnotení pravopisu. Pri testoch abstraktných návrhoch nebolo skóre hlásené, teda ani porovnávané s normami. Pri hodnotení pravopisu sa porovnávali normatívne údaje a zistilo sa, že skóre spadá do normálneho rozmedzia. 

Důsledkem expozice okolo 6 jointů týdně v prenatálním věku, bylo zjistěno nižší hodnocení při testu pravopisu. Po porovnání s normativními daty se však výsledky pohybovaly v adekvátní normě
Dôsledkom expozície asi 6 jointov týždenne v prenatálnom období bolo nižšie hodnotenie pri teste pravopisu. Po porovnaní s normatívnymi dátami sa však výsledky pohybovali v adekvátnej norme; zdroj foto: pixabay.com (autor: Lorenzo Cafaro)

Zhrnutie výsledkov a diskusia

Štúdia by sa dala označiť ako kritické preskúmanie doterajších výskumov spojené s doplňujúcim porovnávaním s normatívnymi údajmi v prípadoch, kde to bolo možné. Kompletne sa našlo 1100 štatistických porovnaní niekoľkých skupín účastníkov, ktorí boli vystavení pôsobeniu konope prostredníctvom matiek v období tehotenstva. Výkon kognitívnych funkcií bol rozdielny len u 4,3 % testovaných – horší u 3,4 % a lepší u 0,9 %. Vďaka porovnávaniu však prichádza so záverom, že len 0,3 % je pod normálnym rozsahom. Analýzy trvajúce asi 30 rokov tak neprináša zmysluplné zistenie o rizikách súvisiacich s užívaním konope v tehotenstve a vplyvom na kognitívne funkcie dieťaťa. 

Bolo by dobré brať zábery s určitou minimálnou rezervou, vzhľadom na ďalšie faktory, ako sú kognitívne schopnosti matiek, chudoba, prostredie, sociálny status, špatná výživa, zneužívanie ďalších protizákonných látok a pod. Existujú iné štúdie dokazujúce negatívny vplyv chudoby na vývoj kognitívnych schopností detí. Mimochodom, podľa nezávislých prieskumov stúpa počet matiek užívajúcich lekárske konope v období tehotenstva, bojujú tak s nevoľnosťou či výkyvom nálad. Aj preto je prebiehajúci výskum naozaj prínosný. 

V skutočnosti by sme našli veľa ďalších parametrov, ktoré by mohli mať súvislosť s dosiahnutými výsledkami. Otázkou zostáva, či je vôbec možné brať do úvahy všetky čiastkové faktory a určiť ich relevanciu pri testovaní KF človeka. Množstvo uvedených štúdií sa zameriavalo len na jednu úlohu overujúcu danú schopnosť. To môže byť rovnako kľúčové pri stanovení skóre, pretože neprichádza k nutnej objektivite, ktorú ponúka testovanie založené na niekoľkých úlohách v danej oblasti. Stále sa stretávame so zlým porozumením vplyvu užívania konope na KF dieťaťa, čo by mohlo zvádzať k zjednodušovaniu vzťahov medzi socioekonomickými aspektami a fungovaním človeka. 

Jeden dobrý príklad za všetky

Zdá sa, že najlepším príkladom je štúdia O'Connella a Frieda. Títo vedci zahrnuli do výskumu niekoľko podstatných opatrení, ktoré zaisťujú komplexnejšie pochopenie dopadov expozície konope v prenatálnom období. Účastníkmi boli dve skupiny detí vo veku 6 až 9 rokov - prvú skupinu tvorilo 28 detí, ktoré boli v prenatálnom období vystavené pôsobeniu konope, druhú skupinu tvorili deti nevystavené pôsobeniu konope. 

Komplexnosť hodnotenia tkvie v rôzne špecifikovaných oblastiach, ako je pozornosť, kognitívna flexibilita či pamäť. Celkovo prinieslo pozorovanie 27 výsledkov. Do úvahy sa brala aj konzumácia alkoholu a tabaku. Priemerná spotreba matiek bola viac ako 1 joint týždenne, ale škála spotreby bola od 1 do 50 jointov týždenne. Nezistili sa žiadne pozitívne ani negatívne asociácie kognitívnych meradiel. Dnes už existujú ďalšie štúdie, ktoré súhlasia a prikláňajú sa k rovnakým výsledkom.


Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com (autor: freestocks)

Časté dotazy

Účinky fajčenia marihuany sa prejavujú už niekoľko sekúnd po vdýchnutí. Fajčenie marihuany je najbezpečnejší spôsob užívania THC. A to aj napriek tomu, že THC má preukázateľne tlmiace účinky na rakovinu, decht, ktorý sa fajčením dostáva do pľúc, je pre telo škodlivý a rakovinotvorný. Marihuana môže vyvolať zmeny v správaní a vnímaní, eufóriu, pocit uvoľnenia alebo útlmu, vylúčiť sa však nedá ani úzkosť, nepokoj alebo paranoja. Sú ale veľmi individuálne a ak má človek nízku toleranciu THC, je ideálne nahradiť ho CBD produktmi, ktoré nie sú psychoaktívne. 

Podľa štúdií má THC vplyv na úbytok šedých mozgových buniek, ale naopak sa podieľa a zlepšenie kvality bielych mozgových buniek. Nadmerné užívanie môže viesť k zmene správania ak zhoršeniu sociálnej interakcie, napriek tomu však boli preukázané liečebné účinky THC na Parkinsonovu alebo Alzheimerovu chorobu a sklerózu multiplex. V SR dostanete THC iba na lekársky predpis. Štúdie naozaj potvrdzujú zmeny v mozgu a kognitívne poruchy. Marihuana má vplyv na pamäť, učenie a pozornosť. Všeobecne sú odporúčané semená konope s vyšším obsahom CBD, ktoré je nepsychoaktívne.

Tehotné ženy užívajú marihuanu predovšetkým z lekárskych dôvodov, a to proti ranným nevoľnostiam, bolesti, úzkosti a nespavosti. Rovnako ako každá iná látka, aj THC môže mať dopad na matku a dieťa. Na základe štúdií sa zistilo, že užívanie marihuany zvyšuje riziko potratu. Môžu sa dostaviť bežné nežiadúce účinky THC, ako je nevoľnosť, zvýšená srdcová frekvencia, pokles srdcového tlaku, zhoršená pamäť a koordinácia. 

Rovnako ako alkohol a tabakové výrobky, aj konopné odrody s vyšším obsahom THC sú pre mladistvých do 18 rokov ilegálne. CBD však nemá žiadne intoxikačné účinky a napríklad v USA je považované za výživový doplnok. Moderná extrakcia konope umožňuje odstrániť z produktov THC, vďaka tomu sa vyrábajú produkty bezpečné a legálne aj pre mladistvých. Hlavnými dôvodmi užívania konope napríklad vo forme CBD oleja alebo kapsulí väčšinou býva úzkosť, nespavosť, epilepsia, autizmus, ADHD či astma, u kožných problémov užívatelia preferujú konopné masti

  • Články z kategórie Liečebné využitie, O konope majú iba infromační charakter. Nemajú za cieľ podporovať pestovanie ani šírenie konope ako drogy, ale vytvárať osvetu liečebného konope.

Vydáno: 03/06/22
(Aktualizováno: 02/28/22)