História marihuany 2/2

Írsky lekár, William Brooke O`Shaughnessy, je považovaný za prvého lekára, ktorý zaviedol a oboznámil západný svet medicíny s liečebnými účinkami marihuany. Bol asistentom chirurga a profesorom chémie na medicínskej fakulte v Kalkate, kde v 30. rokoch 19. storočia vykonával experimenty s marihuanou, ktoré najskôr skúšal na zvieratách, potom ich podával pacientom ako pomoc pri liečení svalových a žalúdočných kŕčov.

 

Súčasná história

Marihuana ako liek sa stala známou v západnom svete počas 19. storočia. Primárne bola používaná ako liek proti bolesti až do vynájdenia aspirínu. Moderný lekársky a vedecký výzkum započal s doktormi O`Shaughnessym a Moreau de Toursom, ktorí používali marihuanu na liečenie melanchólie a rôznych typov migrény a taktiež ako podpora pri nespavosti, analgetikum alebo ako antikonvulzívum. 

S nástupom marihuany ako liečiva, predstavili miestne orgány rôzne zákony, ktoré boli potrebné pre zmesy s obsahom konope a neboli predávané na predpis, museli byť označené varovnými štítkami s popiskom tzv. jedových zákonov. 

Švédsky lexikón, ktorý vydali v roku 1912 popisuje drogu a výťažok z marihuany ako teraz nami zabudnutú metódu pre lekárske ošetrenie. 

 

 

Testovanie marihuany v USA

 

Neskôr v 20. storočí, výzkumníci vyšetrovali metódy zistenia intoxikácie marihuanou a zistili pri tom priaznivé účinky, kedy sa pri fajčení tejto drogy znižoval vnútroočný tlak. V roku 1955 boli popísané antibakteriálne účinky na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1971 pestoval Ondřej Hanuš marihuanu na dvoch rozľahlých poliach pre svoje vedecké účely s povolením Univerzity. Následne boli výťažky z vypestovanej marihuany použité v univerzitnej nemocnici pre liečbu oparov a afty. V roku 1973 rozpútal lekár Tod H. Mikuriya debatu, týkajúcu sa marihuany ako lieku, keď publikoval "lekárske listiny o marihuane". Kedže vnútroočný tlak spôsobuje slepotu pri pacientoch s glaukómom, preto tvrtil, že užívanie drogy môže chrániť pacientov pred oslepnutím. Mnoho veteránov z Vietnamu taktiež zistilo priaznivé účinky drogy, ktorá zabraňovala svalovým kŕčom spôsobených poranením miechy počas vojny. Neskôr sa lekárske využitie marihuany sústredilo na nechutenstvo, spôsobené chemoterapiou a AIDS, spolu s ďaľšími vzácnymi ochoreniami svalov a kostí.

V roku 1964, doktor Albert Lockhart a Manley West začali študovať účinky marihuany na zdravie v jamajských komunitách. Objavili neobvykle nízke hodnoty glaukómu a pozorovali miestnych rybárov, ktorí si umývali oči v extrakte z marihuany a dúfali, že im to zlepší zrak. Lockhart a West vynašli a v roku 1987 získali povolenie na predaj, lekárkeho canasolu: jednoho z prvých výťažkov z marihuany. Pokračovali vo svojej práci s marihuanou a neskôr získali za svoju prácu a prínos jamajský rád za zásluhy v oblasti medicíny a vedy. 

Neskôr, v 70. rokoch 20. storočia, bola vyrobená a schválená syntetická verzia THC, ktorá sa predávala v USA ako droga pod názvom Marinol. Jej použitie spočívalo v prehltnutí kapsule. Pacienti, ktorí boli po chemoterapii a zažívali nevoľnosti súvisiace s chemoterapiou, sa sťažovali na náročné prehltnutie kapsule. Predaj týchto kapsúl bol oveľa náročnejší, pretože nástup uvoľnenia pri marihuane v kapsulách a marihuane inhalovanej pri fajčení bol oveľa menší a pomalejší. Fajčenie marihuany si udržalo daný štandard kôli nástupu a okamžitému uvolneniu od symptómov danej choroby. Pre tieto dôvody a pre problémy, ktoré prichádzali s trávením kanabinoidov, bolo podávanie marihuany v podobe kapsúl málo úspešné. Niektoré štúdie taktiež ukázali, že aspoň niektoré z blahodárnych účinkov, ktoré marihuana normálne poskytuje, boli vplyvom chemických úprav znížené.

 

Zboží k článku

lakárska marihuana ako ju poznáme dnes

Počas 70. a 80. rokov, šesť štátov USA a ich oddelenia zdravotníctva vykonávali štúdie užívania lekárskej marihuany. Tieto štúdie marihuany sú široko považované za jedny z najužitočnejších a najpriekopnickejších na celom svete. Medzi rokmi 1996 a 1999 hlasovalo za predpisovanie a doporučenie marihuany v lekárstve 8 štátov USA medzi ktoré sa neskôr zaradili štáty: Aljaška, Arizóna, Kalifornia, Colorado, Maine, Michigan, Nevada, Oregon a Washington, ktoré vystúpili proti vládnym nariadeniam a zákonom vlády. V máji 2001 bol vydaný liečebný program pre chronické užívanie marihuany: "Prieskum priaznivých a nepriaznivých účinkov legálnej marihuany" (Russo, Mathre, Byrne .. ). Tento troj denný prieskum hlavných funkcií tela piatich pacientov, užívajúcich marihuany prekázal "mierne pľúcne zmeny" u dvoch pacientov. 

Časté dotazy

História konopy siaha až do obdobia pred 12 tisíc rokmi, čo z neho robí jednu z najstarších rastlín, ktorú ľudstvo používalo. Pôvod má v Číne a v minulosti konopa rástla ako burina v okolí osád. Postupom času ľudia prišli na všetky možnosti jej využitia - výživnosť semien, výroba tkaniny a papiera či liečebné a psychoaktívne účinky. V stredoveku sa využívala k náboženským rituálom, pomocou výparov sa kňazi dostávali do extatických stavov a prepájali sa s bohmi, vďaka tomu bola konopa považovaná za dar od bohov. V českých krajinách sa konopa používala až do 19. storočia na výrobu textilu. Veľké využitie bolo aj v umeleckých kruhoch, podobne ako kňaži, aj umelci v 19. storočí užívali konopné výpary k inšpirácii a vzniklo tak veľa umelecky oceňovaných diel. V 20. storočí OSN pridalo konopu na zoznam celosvetovo zakázaných drog. WHO o niekoľko rokov neskôr verejne prehlásila CBD látku za neškodnú a CBD produkty dokonca za liečivé. 

Odrody marihuany sa od seba líšia rovnako ako iné rastliny, rozdiely môžeme nájsť napríklad v rôznej veľkosti listov, výške rastliny a podobne. Konopu môžeme rozdeľovať podľa chemotypov: rastliny, ktoré majú vysoký obsah THC a zároveň nízky obsah CBD, ďalšie, ktoré majú nízky obsah THC, no vysokú hladinu CBD, iné, ktoré majú vyšší obsah THC aj CBD a napokon rastliny, ktoré obsahujú menej ako 0,3 % THC. Odrody sa často rozdeľujú aj na sativu a indikuSativa má vyšší podiel psychotropných látok, indica naopak nižší. 

Vydáno: 03/03/13
(Aktualizováno: 08/10/21)