Konope po stáročia v ľudskej kultúre

  • Konope po stáročia v ľudskej kultúre

Konope sprevádza ľudskú kultúru už celé tisícročia. Najstaršie záznamy uvádzajú, že počiatky využívania konope siahajú až do čias starej Babylónie. Avšak najväčšieho rozkvetu dosahuje vďaka Číne. Starí Číňania už okolo roku 3000 p.n.l. pestovali konope na vlákno, z ktorého vyrábali laná, rybárske siete a tkaniny.

 

Vlákno sa využívalo aj na výrobu veľmi trvanlivého papiera. Zachoval sa dodnes spis (cca z rokov 1500-2000 pred nl) na ktorom je záznam vtedajšieho pestovania konope v Číne. Konopa pestovaná iba na vlákno, ale aj na semená. Najviac sa vtedy pestovala rýža, jačmeň, proso, sója a práve spomínané konope. Až neskôr v 2.storočí p.n.l. bolo vystriedané inými výnosnejšími plodinami.

 

Indovia sa tiež pýšili bohatými skúsenosťami s kanabisom. Pestovali ho predovšetkým pre získavanie živice z kvetov, ktorú používali na výrobu hašiša. Táto tradícia sa dochovala dodnes a je využívaná pre náboženské účely v Indii.

 

Starý Egypt a Grécko nemalo s kanabisom skúsenosti. Konope našlo svoje využitie aj u Keltov, Vikingov, Thrákov. Po celé stáročia boli konopné vlákna veľkým prínosom. Vyrábali sa z nich predovšetkým odevy, obuv, plachty, laná, povrazy, knihy, mapy, papierové bankovky, posteľná bielizeň, noviny a maliarske plátna. Olej zo semien sa používal na výrobu všetkých možných farieb, lakov, ale aj olejov na svietenie. Naši predkovia vedeli, že v semienkach je obsiahnuté vysoké percento bielkovín, preto sa zahrnulo do jedálnička ako jeden z hlavných zdrojov potravy.


 

Konope v lekárstve

Dôležité miesto zaberalo konope aj v lekárstve. V Číne ho používali na liečenie zápchy, malárie, reumatizme, ako anestetikum a pri menštruačných problémoch. Lekári v Indii zase pre liečbu žltačky, lepry, anémie, tuberkulózy, astmy, koliky, epilepsie, anorexie a na žalúdočné nevoľnosti. Česi si z listov robili obklady na zápaly a v kombinácii s octom a borievkou na bolesti hlavy. Brazílčania fajčili listy pre upokojenie a uspanie. V súčasnosti sa vyrábajú konopné prípravky na liečbu roztrúsenej sklerózy, onkologické ochorenia, na poruchy pohybového ústrojenstva, ...). 


 


Liečebné účinky konope




Konope v českej a moravskej kultúre

Myslí sa, že konope sa do Čiech dostalo zo Stredomoria alebo z ešte vzdialenejších miest sveta. Presnejší dátum sa tiež nevie. Podľa archeologických nálezov zvyškov konopných semien z Klobúkov u Brna, tu ľudia používali konope už v 8. storočí nášho letopočtu. Pravdepodobne sa tu konope vyskytovalo oveľa skôr, bohužiaľ sa nezachovali žiadne iné stopy.

 

Prvoradé miesto v Čechách a na Morave využívalo pri výrobe textilu hneď vedľa ľanu a vlny. Pestovalo sa predovšetkým v južných Čechách a na Morave, kde malo vynikajúce podmienky pre pestovanie. Vyššie polohy boli vhodné pre pestovanie ľanu. Samčie rastliny sa zberali o mesiac skôr ako samičie, ktoré sa nechávali dozrieť. Samčie konopné stonky sa po zbere vložili na týždeň do vody kam nesmelo svietiť slnko (preto sa potoky osádzali vŕbami pre vrhanie tieňa). To sa robilo predovšetkým preto, aby sa dobre pracovalo s oddeľovaním drevnatej hmoty od vlákna. Po týždni sa konope prepralo a dalo na slnko vyschnúť.

 

Na jeseň sa zožali aj samičie rastliny. Zviazali sa do snopov a nechali na poli vyschnúť. Potom sa rastliny pomocou hustých železných hrebeňov zbavili semien a potom sa vložili snopy do vody (aj na viac ako 3 týždne). Po procese namočenia nasledovalo opäť sušenie. Keďže ale počasie na jeseň nie je moc ideálne, dosušovalo sa umelo a to v pazdernách. Pazderna bola stavba s pecou, často tu boli ubytovaní chudobní ľudia z obce. Keď sa konopné stonky dosušili, prišla ďalšia etapa: lámanie. Lámaním sa oddelilo pazderie od vlákien a niekoľkými ďalšími jednoduchými úpravami sa získalo finálne čisté vlákno pripravené na výrobu textilu.

 

To bola reč o vláknach, ale čo robili ľudia so získanými semenami? Časť semien sa vylisovala pre jedlý olej, časť pre olej na svietenie, niečo sa dalo do zásob na sejbu na ďalší rok a časť sa využila ako potrava. Odpad (vylámané pazderie) tiež neprišiel nazvyš. Použil sa pre podstielky dobytka alebo na izoláciu stavieb. A korene? Vďaka šikovným rukám uhliarov sa spracovali na drevené uhlie.

 

 


Úroda konopného poľa


 

Konopná kultúra v Európe

Do Európy prerazilo konope dvoma cestami. Z juhu Ruska cez Litvu do severného Nemecka, Švédska, Holandska a Anglicka. A potom z Perzie po pobrežia Kaspického mora cez Tadžikistan do Grécka, Talianska, južného Francúzska a nakoniec do strednej a západnej Európy.

 

Vláda Henricha VIII. sebou prináša prvý väčší rozmach v oblasti pestovania konope v Anglicku. Za vlády Henrichovej dcéry Alžbety (od roku 1558) prudko vzrástol záujem o túto rastlinu. Následne sa dostáva aj do britských kolónií Nového sveta. V Nemecku dosahuje najväčšej slávy v 17. storočí. 

 

Konope sa vďaka popularite svojich vlákien stalo v európskych krajinách hlavnou pestovanou plodinou a to najviac v námorných veľmociach.


 

Konope v Afrike

Hojne bolo využívané ako rituálna rastlina. Mala pomáhať prekonávať etnické rozdiely medzi národmi. Dodnes sa v Kongu vykonáva rituál Riamba. Miestni domorodci veria, že ich ochráni pred fyzickou a duševnou ujmou. Na celom území Afriky sa na potvrdenie obchodu fajčí marihuana z metrovej fajky. 

 

 

 

30. roky 20. storočia prinášajú úplnú stagnáciu v oblasti pestovania konope. Začína sa preferovať bavlna, potom sa vydá aj zákon o konope. Poukazuje sa na omamné účinky, zneužívania konope.

 

Súčasnosť rozoznáva dva typy konope: technické a tzv. obyčajné. Technické sa pestuje na výrobu liečiv, mastí, parfumov, izolácií, ako krmivo a ďalšie. Stratilo svoje dôležité postavenie a navyše ho sprevádza veľa obmedzení zo strachu, že by bolo zneužité ako droga.

 

přidej komentář

Komentáře

Okomentuj příspěvek, přidej hodnotný komentář.

Přidat vlastní komentář


  • Články z kategórie O konope majú iba infromační charakter. Nemajú za cieľ podporovať pestovanie ani šírenie konope ako drogy, ale vytvárať osvetu liečebného konope.