Negatívny účinok marihuany na pamäť

Hoci je marihuana považovaná za ľahkú drogu a veľa ľudí ju vníma ako neškodnú alebo rastlinu, ktorá prináša len samé pozitíva, je to fatálny omyl. Dnes sa pozrieme ako ovplyvňuje pamäť.

 

Dlhodobé užívanie marihuany výrazne ovplyvňuje pracovnú pamäť, schopnosť udržať a spracovávať informácie pre ich ďalšie použitie, chápanie a učenie.

Výzkum v Cell

 

Štúdia , ktorá vyšla v magazíne Cell poskytuje náhľad na pôsobenie THC na mozog. Jej závery sú prekvapujúce. THC ako najvýznamnejšia psychoaktívna súčasť marihuany poškodzuje mozog a to tak, že nemusí ani pôsobiť priamo na jednotlivé neuróny. Poškodenie je spôsobené cez astrocyty (podporní a výživní činitelia nervového systému) u ktorých panovalo presvedčenie, že v pamäti hrajú druhoradú funkciu.

 

Dlhú dobu vedci prijímali predstavu toho, že astrocyty majú funkciu čisto podpornú, ochrannú a vyživovaciu. Až v posledných rokoch sa objavujú fakty, kde sa astrocytom priznáva aktívnejšia úloha a to predovšetkým v prepájaní jednotlivých neurónov. Receptory ktoré prijímajú normálne mozgové signály a registrujú THC sa nachádza nielen na neurónoch, ale aj na vyššie zmieňovaných astrocytoch. Vo vykonanom experimente na pokusných myšiach sa tieto receptory na astrocytoch zaslepili. Myši tak boli uchránené pred negatívnym vplyvom THC na pracovnú pamäť.

 

Bezprostredná intoxikácia THC teda neprináša len príjemné pocity ako je stav uvoľnenia a eufórie, ale spôsobuje zhoršenie pamäte pre nedávno uskutočnené udalosti a tiež znižuje schopnosť zapamätať si nové informácie. Pri intoxikácii THC začína prevládať chod pravej hemisféry. Väčšina pamäťových úkonov je však závislá na zapojení ľavej hemisféry (kvôli znovuvybaveniu) a preto sa nie je čomu diviť, že užívatelia marihuany majú také problémy s pamäťou.

 

Rozdelenie na pravú a ľavú hemisféru

 

 

Výzkum Madeline Meierovej z Dukeovej univerzity v Severnej Karolíne

 

Veľmi znepokojujúce výsledky priniesla štúdia, ktorá sledovala viac ako tisíc Novozélanďanov a vplyv konope na ich zdravie. Dospela k záveru, že fajčiari ktoré nedosiahli ešte plnoletosti a ktorí užívajú marihuanu pravidelne a dlhodobo sú vystavení trvalému poškodeniu inteligencie, pozornosti a pamäti. Negatívny vplyv má aj na vývoj mozgu a mentálnu schopnosť jedincov. Ako alarmujúci fakt môže znieť, že poškodiť pamäť si možno aj fajčením raz týždenne.

Výzkum Národného inštitútu drogovej závoslosti v Baltimore

 

Pozrime sa na ďalší výskum Národného inštitútu drogovej závislosti v Baltimore o ktorý sa zaslúžili Ronald Herning a Jean Lud. Do výskumu bolo vybraných 54 fajčiarov a 18 nefajčiarov marihuany. Zisťovala sa u nich rýchlosť prietoku krvi mozgovými tepnami. Meranie bolo vykonávané doplerovou ultrasonografiou najskôr na začiatku pokusu a potom na konci, teda po mesiaci. Výrazne vyšší prietok krvi mozgovými tepnami bol zaznamenaný u fajčiarov marihuany. Tiež mali fajčiari vyššie hodnoty indexu pulzácie (meria stupeň odporu prietoku krvi). Účinkom drogy sa stráca samoregulačná schopnosť krvných kapilár, čo spôsobuje neschopnosť meniť ich vnútorný priemer podľa potreby a kapilára tak zostáva trvalo zúžená.

 

 

Pamäť človeka môže byť nenávratne poškodená

 

 

Index pulzácie u fajčiarov bol dokonca vyšší ako u pacientov s chronickým vysokým krvným tlakom alebo u ľudí trpiacich cukrovkou. Všetko nasvedčuje teda tomu, že marihuana spôsobuje abnormality u mozgových vlásočníc. Čo sa týka návratnosti týchto hodnôt do normálu, tak je to otázka dlhšieho času. Zlepšenie u slabých a stredných fajčiarov sa prejavilo až po mesiaci abstinencie. A veľmi zarážajúce je, že u ťažkých fajčiarov sa zlepšenie neprejavilo vôbec.

 

Pre lepšiu predstavu si ukážeme ako Herning rozčlenil fajčiarov. Medzi ľahkých sa radia takí, ktorí vyfajčia 2-15 jointov týždenne, medzi stredných konzumentov 17-70 jointov a za ťažkých fajčiarov považuje ľudí fajčiacich 78-350 jointov týždenne.

 

 

Na záver by sme chceli povedať jediné. Marihuana je všestranne využiteľná rastlina. Ľuďom slúži ako potrava, liečivo, uplatnenie nachádza aj v stavebnom, chemickom a ďalšom priemysle a práve jej zneužitím sa dostávajú na svetlo aj negatívne stránky ako napríklad dnes popisovaný účinok na pamäť.

Časté dotazy

Vzhľadom na to, že hlavným problémom pri roztrúsenej skleróze je zápal, tak konopa predstavuje ideálneho pomocnía k jej liečbe, keďže CBD má protizápalové účinkyKanabinoidy chránia bunky a výrazne spomaľujú ich starnutie. Pomocou endokanabinoidného systému tlmia bolesť, znižujú kŕče a stuhnutosť, pomáhajú pri nespavosti, depresii a poruchách nálady. Konopné semienko sa podieľa na správnej funkcii metabolizmu, vďaka vhodnému pomeru esenciálnych mastných kyselín. Vďaka omega 3 a omega 6 nenasýteným mastným kyselinám pomáha pacientom s roztrúsenou sklerózou napríklad proti depresiám. 

Podľa štúdií má THC vplyv na úbytok šedých mozgových buniek, ale naopak sa podieľa na zlepšení kvality bielych mozgových buniek. Nadmerné užívanie môže viesť k zmene správania a aj k zhoršeniu sociálnej interakcie, napriek tomu však boli preukázané liečebné účinky THC na Parkinsonovu alebo Alzheimerovu chorobu a sklerózu multiplex. V SR dostanete THC iba na lekársky predpis. Štúdie naozaj potvrdzujú zmeny v mozgu a kognitívne poruchy. Marihuana má vplyv na pamäť, učenie a pozornosť. Všeobecne sú odporúčané semená konopy s vyšším obsahom CBD, ktoré je nepsychoaktívne.

Neurodegeneratívne ochorenia sú následkom narušenia funkcií centrálnej nervovej sústavy. K týmto ochoreniam patrí napríklad Parkinsonova choroba, u ktorej je už verejne známe, že konopa prispieva k jej liečbe. Pacienti trpiaci týmto ochorením zaznamenali po inhalácii konopy výrazné zlepšenie motorických funkcií. Pri Parkinsonovej alebo Alzheimerovej chorobe je ideálnym riešením užívať konopu napríklad v podobe konopných tyčiniek. 

 

Vydáno: 08/12/13