Dávkovanie hnojiva a stimulátorov

Ako jedna z prvých vecí nad ktorou by sa pestovateľ mal zamyslieť skôr, ako sa pustí do samotného sadenia je otázka hnojiva a to aké bude používať a koľko ho bude potrebovať. Na trhu je dnes k dispozícii celá rada hnojív a podporných prípravkov a orientácia v nich môže byť často neľahká.

Preto sa na nasledujúcich riadkoch zoznámime s väčšinou ponúkaných prípravkov na trhu a povieme si o ich dávkovaní a predpokladanej spotrebe. 

Zloženie hnojív

Všetky základné hnojivá obsahujú rovnaké zložky a to: dusík (nitrogenium), fosfor (phosphorus) a draslík (kalium). Tieto tri prvky sa radia medzi primárne biogénne prvky. Medzi ďalšie látky obsiahnuté v hnojivách patria: vápnik, síra, horčík, alebo tzv. sekundárne biogénne prvky a posledné sú stopové prvky bór, chlór, mangán, železo, zinok, meď a molybdén.

Primárne biogénne prvky

1) Dusík (N)

Pri výrobe hnojív sa používajú zlúčeniny dusíka, pretože dusík sám o sebe je plynný prvok. Najčastejšie zlúčeniny sú amoniak, močovina, dusičnan amónny ... atď. Ako organický zdroj dusíka môže byť netopierí trus (guáno), vtáčí trus, ale nájdeme ho aj v čílskom liadku (dusičnan sodný). Dusík je významným faktorom predovšetkým pre rast rastlín. 

• Rastliny s dostatkom dusíkatých látok poznáme podľa toho, že majú veľké zelené listy a rýchlo rastú. Treba ale dodávať aj ďalšie potrebné látky aby rastliny nemali slabé stonky a nedochádzalo k ich lámaniu.

• Pri nedostatku dusíkatých látok pozorujeme spomalený rast a listy začínajú žltnúť postupne od spodných poschodí vyššie. Žltnutie spôsobuje nedostatočná schopnosť rastliny vytvárať chlorofyl. A ako to môžeme napraviť? Tým, že pridáme rastové stimulátory alebo netopierí trus. Zvýšené množstvo dusíka sa podáva v rozmedzí 4-6 dní.

• Bohužiaľ ani nadbytkom dusíka rastlinám neprospejete. Nadbytok sa prejaví spomalením rastu koreňov a tmavnutím listov, ktoré úplne zhnednú a potom odpadnú. A ako túto neplechu riešiť? Prepláchnutím pestovateľského média a to takým spôsobom, že nasledujúce 3 dni sa polieva iba vodou s upraveným pH.

2) Fosfor (P)

V prírode sa s ním stretávame iba vo forme zlúčeniny. Je dôležitou súčasťou molekúl DNA a poháňa v nich systém, ktorý rozvádza energiu vnútri rastliny. Elimináciou fosforu by v rastlinách neprebiehala ani fotosyntéza. 

• Fosfor je potrebný pre rast rastlín a ďalej ovplyvňuje výslednú veľkosť kvetov. Je preto potrebné ho viac dodávať v kvetovej fáze. Každý kvetový stimulátor sa vyznačuje vysokým obsahom fosforu.

• Nedostatok sa prejaví spomaleným rastom rovnako ako pri dusíku. Sfarbenie listov sa mení zo zelenej na červenú až fialovú. Riešenie opäť nie je nijako zložité. Je potrebné pripraviť nov živný roztok s kompletnou zostavou hnojív. Toto platí pre hydroponické pestovanie. Alebo pridať fosfor pomocou aditív či postreku (hydropónia a pôdne substráty). Zníženie pH rozotku by malo byť na 5,5 - 6,3.

• Prehnojenie fosforom je výnimočné lebo kyslejšie prostredie v rastovom médiu má schopnosť pútať fosfáty. Ak k nemu aj napriek tomu dôjde, prejaví sa zníženou schopnosťou vstrebávať ostatné látky a to má za následok menší výnos rastlín a predčasné dozrievanie. Ak sa podarí odhaliť tento neduh je potrebné postupovať rovnako ako v prípade prehnojenia dusíkom.

3) Draslík (K)

V zemskej kôre sa jeho obsah pohybuje v rozmedzí 2 - 2,4%. Uplatnenie pri výrobe hnojív najčastejšie nachádza oxid draselný. 

• Významne zasahuje do procesu fotosyntézy a dýchania rastlín. Zhromažďuje sa v časti rastliny ktorá je obrátená smerom na svetlo. Draslík je tiež dôležitý pri látkovej výmene sacharidov. Pri nedostatku draslíka sa zvyšuje obsah redukujúcich cukrov a tak dochádza k blokácii kyseliny citrónovej. Ako dôsledok tohto porušenia je tvorba tenších stien buniek, slabších pletív a menej sacharidových rezerv. Účasť draslíka je vyžadovaná počas celého životného cyklu rastliny. Väčšie množstvo sa pridáva v období kvitnutia aby sa vytvorili kvety väčšie.

• Nedostatok draslíka sa prejavuje pomaly a spoznáme to až vtedy, keď začnú listy hnednúť a krútiť sa nadol. Okrem toho sa dajú na listoch pozorovať čierne fľaky. Pokiaľ sa teda tak stane, je potrebné pridať hnojivo s obsahom draslíka na 1,5 násobok bežnej dávky (hydropónia). V prípade pôdnych substrátov to možno riešiť rozmiešaním oxidu draselného s vodou a zaliať.

• Nadbytok sa ťažko určuje. Je to rovnaké ako pri fosfore pretože to obmedzuje schopnosť rastlín vstrebať ostatné prvky. Pri nadbytku sa zníži dávkovanie hnojív približne na polovicu počas 3-5 dní.

Sekundárne biogénne prvky

1) Síra (S)

Podieľa sa na fotosyntéze a aktivite enzýmov a je súčasťou vitamínov B a tiamínu.

• Prítomnosť tiamínu je dôležitá pre oxidáciu ketokyselín.

• Pri žltnutí mladých lístkov možno odhaliť nedostatok síry. Tiež sa prejaví zmenou sfarbenia stonky, ktorý chytá nádych do fialova. Riešenie prináša zníženie pH na 5,8-6 a zvyšovanie dávky hnojív so sírou na 1,5 násobok bežnej dávky v dĺžke 3-5 dní.

• Opačný problém prebytku síry spôsobí neschopnosť rastliny vstrebať ďalšie prvky. Vďaka tomu rastliny nedosiahnu obvyklé výšky a na listoch sú čierne fľaky. Je teda potrebné upraviť hodnotu pH na 6 a po dobu 3 dní pestovateľské médium preplachovať vodou.

2) Vápnik (Ca)

Rastlina vyžaduje prítomnosť vápnika počas celého životného cyklu. V prírode sa nachádza iba v zlúčeninách.

• Vápnik ovplyvňuje priepustnosť buniek a bunkových membrán. Kladný význam má v detoxikácii pretože sa vyznačuje schopnosťou viazať na seba niektoré organické kyseliny.

• Pri jeho nedostatku môže dôjsť k poruche koreňového systému. Spoznať tento nedostatok môžeme podľa spomalenej tvorby kvetov a tiež nezvyčajne tmavo zelenej farby listov. Pomoc možno nájsť v rozpustení 1 lyžičky hydroxidu vápenatého v 4 litroch vody.

3) Horčík (Mg)

• Uplatnenie nachádza pri tvorbe chlorofylu a tiež pri neutralizácii toxických látok vyprodukovaných rastlinami.

• Nedostatok sa pozná podľa nepravidelných žltých škvŕn na listoch a ich krútením smerom nahor. Náprava je možná aplikáciou síranu horečnatého kde sa rozpustia 2 čajové lyžičky v 10 litroch roztoku a ktorým zalievame 5-7 dní. K rýchlejšej náprave pomôže aj teplota 24 °C vo dne a 18 °C v noci.

• Prehnojenie má za dôsledok zníženie vstrebávania ostatných prvkov rovnako ako v predošlých prípadoch. Riešime ako prehnojenie dusíkom.

Stopové prvky

Rastlinám stačí malé množstvo stopových prvkov. Napriek tomu ich nedostatok sa prejaví, napríklad u železa (Fe) žltnutím listov smerom od stonky, u zinku (Zn) stratou zelenej farby listov, usychaním a krútením a u mangánu (Mn) listy žltnú od stonky a objavujú sa na nich červené fľaky. Nedostatok sa napraví pridaním stopových prvkov.

Chemické hnojivá

Vhodné sú predovšetkým pre indoor pestovanie. Rastlinám doprajú potrebné látky a navyše dávkovanie je veľmi jednoduché. Pre hydropóniu sa odporúčajú vo vode rozpustné tekuté hnojivá. Pevné hnojivá pre indoor nie sú najlepšou voľbou, pretože ľahko môže dôjsť k prehnojeniu a ich odstránenie nie je jednoduché.

Organické hnojivá

Potrebné prvky pre tieto hnojivá sa získavajú z prírodných zdrojov ako sú humus, rašelina a rôzne typy trusu. Pevné organické hnojivá obsahujú menšiu koncentráciu potrebných prvkov a preto je potrebné použitie väčšieho množstva v porovnaní s tekutými hnojivami. V prípade tekutých organických hnojív sa látky získavajú z trusu, kostí, čílskeho liadku alebo uhoľného dechtu. 

Použitie hnojív

Hydroponické hnojivá

Používajú sa viaczložkové tekuté hnojivá. Koncentrácia hnojív v zálievke býva vyššia oproti pestovaniu v pôdnom substráte pretože hydroponické rastové médium nemá žiadne chemicky aktívne látky.

Hnojivá pre pôdne substráty

Pôdny substrát už sám o sebe obsahuje isté percento živín a to vďaka humusu, rašeline, ... atď. Je dôležité vyberať také hnojivá, ktoré sú priamo určené pre substrát.

Hnojivá do kokosu

Aj pre tento typ pestovania boli vyvinuté špeciálne hnojivá. Pre maximálny možný výsledok je teda dobré siahnuť po hnojive určenom pre kokosový substrát.

Foliárne hnojivá

Tento pojem je určený pre hnojivá ktorých aplikácia prebieha postrekom. Živiny sa nevstrebávajú ako v prípade predošlých hnojív koreňmi ale prostredníctvom listov. Postrekom sa podávajú skôr len doplnkové hnojivá a prípravky na ochranu rastlín.

Stimulátory

Radíme ich medzi doplnkové prípravky a rozdeľujeme ich na stimulátory koreňové, rastové, kvetové ale aj vitamínové roztoky a ďalšie. Ak zoberieme do úvahy napríklad koreňový stimulátor, tak určite oceníme jeho schopnosť pomôcť rastline vstrebávať živiny už v zárodku koreňov.

• peroxid vodíka - Koreňom dodá väčšie množstvo kyslíka. Veľmi dôležité je dodržať odporúčané dávkovanie inak by mohlo dôjsť k zničeniu úrody! Osvedčené dávkovanie do živného roztoku je 5 ml na 10 litrov.

• fish emulsion - Obsahuje vysoké percento draslíka a fosforu a tým napomáha k väčším finálnym výnosom kvetov.

• Phyto-amin - Jedná sa o hormón ktorý podporuje rast a kvet. Pri jeho použití je posilnená tvorba chlorofylu a rastliny obohatí o aminokyseliny, vitamíny a rastové a kvetové hormóny.

Dávkovanie všetkých produktov ktoré sme si v dnešnom článku popísali závisí na výrobcovi. Preto pred použitím je potrebné si vždy pozorne prečítať priložený návod a dodržiavať odporúčané dávky!

U nás nájdete len kvalitné produkty za skvelé ceny!