Biele Konope a Albíni medzi rastlinami

• Raz za čas sa stane, že sa zrodí biela rastlina konope - albín
• Albinizmus je u rastlín vzácnym, nie však neslýchaným fenoménom. Možných príčin je pritom celá rada
• Teórií a špekulácií o príčine albinizmu u rastlín je veľa

Albinizmus u rastlín

Albinizmus je veľmi zvláštnym úkazom, obzvlášť potom u rastlín. Ako iste väčšina z nás vie, rastliny produkujú energiu zo slnečného svetla. Zelená farba je u rastlín spôsobená pigmentom chlorofylu. Nielenže však tento pigment dáva rastlinám typicky zelené sfarbenie, je tiež vitálny pre prežitie rastliny.

Chlorofyl je schopný absorpcie špecifických vlnových dĺžok, ktoré rastlina potrebuje (od ultrafialové modrej po červenú), pričom zvyšok nepotrebného svetla rastlina odráža - tým pádom vidíme odrazené svetlo ako zelenú farbu listov. Vo výsledku rastlina absorbuje všetko potrebné svetlo a výslednú energiu konvertuje na cukry, ktoré následne použije k ďalšiemu rastu - proces dobre známy ako fotosyntéza.

Albíni nemajú žiadny chlorofyl. To znamená, že nemajú pigment potrebný ku konverzii svetla na energiu.

Jednoducho povedané, albínske rastliny v podstate strácajú schopnosť reagovať na svetlo správnym spôsobom a sú tak akoby stále v tme. Vo výsledku väčšina takýchto rastlín umiera ešte pred tým, než dosiahne dospelosti.

Momentálne sú známe dve potencionálne príčiny, prečo sa z rastlín stávajú albíni:

1. Genetika

Rovnako ako u ľudí je albinizmus u rastlín veľmi vzácnym úkazom. Albinizmus je recesívny genetický rys rastlín, ktorý je vo výsledku oslabuje. Niektoré z rastlín môžu vykazovať známky albinizmu už vo fázy sadenice.

Avšak aby sme rastlinu považovali za albína, nemusí byť kompletne biela. Niektoré z rastlín môžu vykazovať známky albinizmu len v určitých častiach svojho tela alebo len na niektorých listoch, čo môže byť spustené ako genetikou tak environmentálnymi faktormi.

Zaujímavé je, že niektoré rastliny môžu ako albíni celkom v pokoji prežiť - napríklad sekvoje na pobreží severnej Kalifornie, ktoré prežívajú aj bez procesu fotosyntézy.

Na prekvapenie samotných bádateľov tieto stromy používajú k prežitiu parazitickú taktiku - napoja svoje korene na korene svojich rodičov a živia sa ich mikroprvkami. Albínske sekvoje týmto spôsobom síce prežijú, ich stavba a celkové zdravie je však horšia ako u ich "normálnych" náprotivkov. Momentálne sa vedci zaoberajú (čisto zo zvedavosti) spôsobom, ako umožniť celoživotné prežitie bielych rastlín konope.

Čo môže konkrétne v konope vyvolať albínsky prejav je tiež proces hybridizácie rôznych genetik. V niektorých prípadoch sa tak stáva, že sú určité "prešľachtené" genetiky náchylnejšie k albinizmu.

2. Vybielenie svetlom

Vybielenie svetlom je oproti albinizmu ďaleko častejším prípadom. Niektoré odrody sú pritom na vybielenie náchylnejšie ako iné. Najčastejšie je však vybielenie u častí rastlín, ktoré sú moc blízko pri zdroji svetla. Na tento príznak sa oplatí dávať si pri pestovaní pozor, pretože vybielené časti rastliny strácajú schopnosť fotosyntézy a teda aj rastu.