Archeológia, Biblia a história konope (Pravý Strom Života?)

• Fascinujúce archeologické nálezy z nedávnej doby nám napovedajú, že celej rady historických, pradávnych zobrazenie "Stromu Života" sú dosť možno antickými ilustráciami rastlín liečebného konope.

Ak je tomu naozaj tak, ako to z nálezov vyzerá, potom je úplne jasné, že bolo konope už od pradávna používané ako veľmi rešpektovaný enteogén (rituálna látka ovplyvňujúca vedomie).

Britská archeologička Diana Stein nedávno prišla s názorom, že prastaré zobrazenie Stromu Života pochádzajúce z Mezopotámie sú v skutočnosti v blízkej súvislosti s rastlinami medicínskeho konope. Stein sa o tejto teórii zmienila hneď v dvoch článkoch, v jednom z roku 2009 „Winged Disks and Sacred Trees at Nuzi: An Altered Perspective on Two Imperial Motifs“) a ďalším, aktuálnejšou z roku 2017 „The Role of Stimulants in Early Near Eastern Society: Insights through Artifacts nad Texts“, kde navrhuje, že pôvodné zobrazenie posvätného stromu obstoupeného zástupom kôz je v skutočnom významom identifikáciou kanabisu.

Stein: "V posvätných, dodnes z veľkej časti nerozlúštených akkadských textoch z Nuzi a tiež na asýrskych symboloch je často zobrazovaná rastlina alebo strom. Táto rastlina i symboly a texty pochádzajú z rovnakej oblasti, akou je prapôvodná oblasť výskytu rastlín konope. (Obrázok 10a-c a 18a-b). Rastliny zobrazené v týchto textoch majú tenké stonky a nepravidelnou stavbu, rovnako ako rastliny konope (obrázok 10a a 11). Akkadskej texty aj texty z neskorej doby bronzovej zobrazujú rastliny kužeľovitého tvaru podobné konope (obrázok 10b a 12). Iné zase pripomínajú vykvitajúce vetvičky (obrázok 13) alebo konopné listy (obrázok 14). "

Stein ďalej vysvetľuje, ako sa tieto pôvodné obrázky posvätných rastlín vyvinuli v neskorších zobrazeniach asýrskych ilustrácií Stromu Života a zároveň zachovali zvláštne, asociačné podobenstvo s liečebným kanabisom.

Dávna Mezopotámia a liečebné konope

"... klasická hypotéza, ktorá hovorí, že pradávny motív posvätného Stromu Života v skutočnosti zobrazuje datľový strom je, ak sa poriadne pozrieme na dnes dostupné dáta, značne zavádzajúca - datľové stromy sú zásadne južne rastúcou odrodou, ktorá skrátka na sever od oblasti Samarry nerastie.

Qunnabu, slovo spomínané v textoch pochádzajúcich z prvého tisícročia pred Kristom, je s najväčšou pravdepodobnosťou prastarým výrazom pre konope, kanabis. Qunnabu a kanabis (eng. - cannabis) - iste si tu sami všimnete značné podobnosti. Navyše, ďalšie objavené Asýrskej texty zmieňujú Qunnabu v receptoch na parfumy a tiež v listoch s rituálnymi kontexty.

Ďalej, Babylonskej texty neskoršej doby zmieňujú Qunnabu a jeho dovážky vo veľkých množstvách do majestátnych chrámov Eanna a Ebabbaru. Rovnaké texty zároveň zmieňujú recepty na aromatické oleje vyrobené z Quannabu a užívané pri rituálnych aj kultových obradoch. Dnes už vieme, že konope bolo v tomto období, počas vzniku hebrejskej Biblie, bežne dostupné.

Čo sa právnych aspektov týka, zatiaľ sa nenašli žiadne texty zmieňujúce legislatívne ani súdne procesy spojené s užívaním alebo prechovávaním liečebného konope. Pokiaľ ale vezmeme do úvahy centrálnu úlohu mágie a veštenia v období prastarej Mezopotámie, je pochopiteľné, že tí, ktorí psychotropné látky v mimo-rituálnom kontexte užívali, boli vskutku určitým spôsobom postihovaní. Užívanie rituálnych látok predstavovalo odjakživa hrozbu pre náboženské štruktúry danej doby a zároveň poskytovalo určité, potenciálne pohľad na svet meniace, spirituálne zážitky.

Je možné, že vedomie meniace drogy ako je konope, LSD, lysohlávky a ďalšie psychotropné látky naozaj poskytujú rovnaké možnosti ako napríklad dlhodobá praxe meditácie a spirituálneho života, tak ako to tvrdili slávni propagátori psychedelik Aldous Huxley či Timothy Leary?

Ja osobne som názoru, že sa odpoveď skrýva v biblickej časti Genesis 3 - zakázaným ovocím, ktoré Adam a Eva proti božskej vôli požili, je v skutočnosti silná, potentná droga s potenciálom poskytnúť spirituálny zážitok s vlastnosťami ne-podobnými duchovnému osvieteniu. Ak je tomu naozaj tak, potom je zároveň jasné, že vodcovia klasických náboženstvov zásadne nesúhlasia s obdržaním spirituálneho osvietenie skrze požitie akéhokoľvek druhu omamné látky či halucinogénu," vysvetľuje reportér Bennet.

Obrázok: Asýrskej zobrazenie kráľa a posvätného Stromu Života

Intoxikácia, jazyk dávneho Sumeru a pravý význam Biblie

Výskum bádateľky Stein získal počas nedávnej doby o mnoho viac pozornosti, najmä vďaka znovuobjavenému záujmu historikov a archeológov o historickému užívaniu psychotropných látok. Navyše, prieskum nabral obrátky po nedávnych objavoch na blízkom východe. Zo štúdií vykopávok z tejto oblasti vyplynulo najavo, že látky ako je liečebné konope či ópium bolo počas prastarých rituálov vskutku aplikované.

Zaujímavosťou je, že k rovnakým východiskám došiel aj autor Chris Bennet vo svojej knihe "Sex, Drugs, Violence and the Biblie" už v roku 2001:

"Preslávené zobrazenie náboženského symbolu posvätného Stromu Života pôvodne pochádza bezpochyby z oblasti pradávneho, blízkeho východu. Môžeme ho vidieť napríklad na jednom z absolútne najstarších doposiaľ nájdených umeleckých diel dávnej Sumerské ríše. Podobné zobrazenia je možné ďalej pozorovať naprieč históriou starej Mezopotámie, kde sú veľmi často súčasťou asýrskych fresiek pochádzajúcich z obdobia prvého tisícročia pred Kristom. Mytologický koncept Stromu Života je tiež pochopiteľne súčasťou Biblie, presnejšie Genesis III: 22.

Ďalším potenciálnym, napovídajícím vodítkom, že je Strom Života v skutočnosti psychotropnou rastlinou, je etymologickou referenciou skrývajúcou sa v samotnom Sumerskom výrazu pre Strom Života, ktorá môže byť preložená ako "intoxikácia":

,V sumerskom jazyku je výraz, ‚žiť' a ,intoxikácie' tým istým slovíčkom - TIN. Navyše, celé spojenie GEShTIN znamená zároveň, réva '.

Historické použitie konope v náboženskom kontexte

V diskusii Harolda Blooma zaoberajúceho sa mytológiou biblického Raja sa Harold dotýka citlivé otázky:, Všetko závisí na týchto dvoch stromoch - Stromu Života a Stromu Poznanie. Nie sú však tieto dva stromy v skutočnosti jedným a tým istým? 'Táto otázky bola vznesená na povrch i ďalšími učňami:

,Princíp mýtické disociácie, počas ktorej sú Boh a jeho Svet, Smrteľnosť a Nesmrteľnosť, rozdelené na dve navzájom neprístupné časti, vyjadrené práve Stromom Života a Stromom Poznanie. V iných mytologických konceptoch, pochádzajúcich napríklad z Európy, je Strom Života a Strom Poznanie tým samým a navyše stále prístupným žijúcemu ľudu. '(Campbell 1964)

Obrázok1: Basaltová Stela kráľa Essarhaddonu

... Prastarý symbol Stromu Života je možné znovu pozorovať na Basaltové Stele kráľa Essarhaddonu, kde možno vidieť pozoruhodne komplexnú rastlinu hneď za kráľovým chrbtom. V knihe „Green Gold the Tree of Life: Marijuana in Magic and Religion“, bolo práve toto zobrazenie popísané:, Kráľ Esarhaddon stojí pred veľmi komplexnou kadidlovou komorou v stanovom tvare, s vrchným otvorom, '(Bennet 1995). Komora v tvare stanu bola využívaná na polapenie konopného dymu. Kráľ následne ponoril hlavu do stanu a v mene bohov inhaloval konopný dym. , Konope bolo rituálnym pálením ako v pradávnom Babylone, tak v asýrskych chrámoch. Aróma konopného dymu bolo považované za dar bohom, ktorí ho majú v obľube.'

,V druhej štvrtine prvého tisícročia pred Kristom sa slovíčko Qunnabu (qunapy, qunubu, qunbu) začína objavovať v kontexte výroby olejov, látky a liečiv. '(Barber, 1989). Toto slovo je momentálne medzi učni, historikmi, archeológmi a lingvistiky bežne uznávané za slovo popisujúce kanabis, teda konope. ,Staré spisy nám napovedajú, že starí Asýrčania používali konope ako kadidlo v siedmom až ôsmom storočí pred Kristom. Nazývali ho Qunubu. '(Schultes & Hoffman 1979).

Ďalej, výskum Etymológov Sula Beneta rovnako ako ostatné zdroje napovedá, že ,Rituálne použitie konope a slovíčko cannabis (qunubu) pôvodne pochádza práve z oblasti antického blízkeho východu.‘ (Benet 1975).

‚... Antický, asýrsky výraz qu-nu-bu je fonetickým ekvivalentom pre staré Hebrejské slovo quaneh-bosm (tiež Kaneho Bosm), ktoré, ako iste tušíte, znamená konope. Silná konexie medzi jednotlivými výrazmi sa odráža aj v rovnakých podobnostiach, akými tieto dve dávnej civilizácie konope využívali v rituálnych kontextoch.

V liste pochádzajúcom z roku 680 pred Kristom, písanom matkou vyššie spomínaného kráľa Esarhaddona, môžeme pozorovať referencie ku qu-nu-bu, ktoré dávajú úplne jasne najavo, že v rituálnom stanu bolo ako kadidlo používalo práve konope. V jednom z listov sa matka kráľa pýta jedného z vtedajších kniežat, Čo sa používa pri posvätných rituáloch? ', Načo kňaz zvaný Neralsharrani odpovedá, že, hlavnými predmetmi používanými pri rituáloch sú oleje, voda, med, vonné rastliny a konope (qunubu)' .

,Zobrazenie stromu alebo rastliny vedľa kráľa Esarhaddona na posteli zobrazenej vyššie je len jedným z mnohých ďalších takýchto zobrazenie, ktoré sú v mnohých moderných vysvetlenie popisované ako Strom Života, avšak máloktorý z dostupných zdrojov ide na túto tému viac do hĺbky. '(Ringgren 1973)

Naprieč všetkým vyššie popísaným referencím o častom a viditeľnom využívanie qunubu počas posvätných rituálov týchto dávnych kultúr sa takmer žiadny z mainstreamových historických zdrojov nezmieňuje o konope ako vysvetlenie tak často zobrazovaného stromu alebo rastliny života. Alternatívne štúdie dnes však začínajú tlačiť názor, že práve konope bolo v týchto kultúrach považované a čítanie ako pravý posvätný Strom Života i Poznanie.

Možným dôvodom, prečo toto spojenie nebolo zmieňované už skôr, je fakt, že detaily týkajúce sa náboženských praktík dávneho blízkeho východu boli považované za veľmi úzko chránené a utajované tajomstvo. Profesor H.W.F. Saggs zmieňuje nálezy, kde inštrukcie na túto tému väčšinou končí ako napríklad: ,Zasvätený smie zasvätiť zasvätenca; nezasvätenec však byť zasvätený zásadne nemôže. Tieto vedomosti patria k veľkým tajomstvám Bohov. 'Svätá tajomstvo tak dodával najmä ústne. Pokiaľ došlo na zapisovanie takých tajomstvo, išlo väčšinou o veľmi nezreteľné a tajomné zápisy. (Saggs 1969)

Do tajomnej kategórie tak pochopiteľne patria aj umenie ako vyššie ukázaná stela zobrazujúci Strom Života.

Medzi jednými z úplne prvých bádateľov, ktorí si začali stará Asýrska zobrazenie nepomenovaného stromu spájať s mýtickým Stromom Života, bol A.H. Layard, ktorý o možnej konexie začal debatovať už pred viac ako jedným a pol storočím:

"Rozoznal som v tom posvätný strom, ktorý je jasne a univerzálne zbožňovaný v oblasti ďalekého východu a ktorý bol až do zvrhnutia starého Perzského impéria zachovávaný ako významný symbol náboženstvo vtedajší Persie ... typický pre neho bol počet siedmich okvetných lístkov." (Layard 1856)

Špecifická štylizácia siedmich okvetných lístkov zobrazovaných na posvätnej rastline ide ruka v ruke s oválnymi objektmi, ktoré často držia postavy rastlinu obklopujúci. Človeka jasne napadne, že sedem lístkov zobrazuje klasické ostré lístky na jednotlivých listoch konope a oválne objekty sú samotnými kvety posvätného qunubu.

(Obrázok 2) Mysteriózne postavy zbierajúci kvety qunubu

Keď sa vrátite na obrázok 1 hore, zobrazujúci kráľa Esarhaddona, môžete spozorovať tiež posvätného Býka Stvorenia a pod ním obrázky dávnych poľnohospodárskych nástrojov. Týmto zobrazením chceli predkovia pravdepodobne dať najavo veľmi dôležité spojenie všetkých týchto prvkov.

Z akého materiálu bol vyrobený doteraz najstarší nájdený kus vlákna? Áno, správne - z konope. Špekulácie o tom, že konope bolo úplne prvou poľnohospodársky využívanou rastlinou ľudstva, je dnes už široko rozšírenou a zároveň uznávanou teóriou. Rôznorodé využitie konope, či už pre výrobu látok alebo narkotík, siaha až za naše doterajšie dostupné historické stopy.

"Myšlienka, že bol liečebný kanabis v starovekom svete ľuďmi považovaný za posvätný Strom Života, nie je až tak prepálená - máloktorá rastlina sa dá využiť zároveň ako jedlo (semienka marihuany), užitočný zdroj látky aj ako aromatické a narkotické kadidlo."

Adam a Eva si uplietli konopné šaty?

Historik a bádateľ Frymer zmieňuje veľmi zaujímavú spojitosť: "V moment, kedy Adam a Eva požili zakázané ovocie a prezreli, uvedomili si, že sú nahí. Tým pádom získali aj potrebu pre šaty. Počas svojho precitnutie získali aj schopnosť pletenie - uplietli si teda hneď na mieste bedrovej pláty z dostupných materiálov. Prepojenie precitnutie a zbavenie sa detskej nevedomosti, uvedomenie si vlastnej nahosti, nadobudnutie kultúrnych vedomostí a zároveň schopnosti pliesť je tu veľmi príznačne prepojené s požitím zakázaného ovocia. "(Frymer-kenský 1992)

Praveký ľud a užívania kanabisu

Profesor etnobotaniky Harvardskej univerzity, Richard Evans Schultes ďalej komentuje celú záležitosť nasledovne: "Praveký muž počas svojho hľadanie potravy experimentoval s celým radom rastlinných materiálov. V podstate využíval všetko, čo išlo nejakým spôsobom požuvať a je jasné, že počas svojho hľadanie narazil na kvetnaté konope plné olejnatých semienok. Potom, čo praveký muž požvýkal živicové kvety, sa účinné látky nadviazali na tuky zo semienok a človek tak zrejme prvýkrát zažil svet v málinko inej perspektíve.

Tu tak mohli koreniť prapočiatku halucinogénnych spirituálnych zážitkov, ktoré nakoniec viedli k vývinu náboženstva a samotnému princípu božstvo. Z rastliny liečebného konope sa tak stalo niečo ako dar bohov, posvätné médium poskytujúce možnosť priameho kontaktu s bohmi. Ako také zostalo prítomných naprieč kultúrami ľudskej histórie dodnes. "

Obrázok 3: Basaltská Stela kráľa Aššurbanipal a Strom Života

Rytiny z obdobia kráľa Aššurbanipal, ďalšieho z dávnych asýrskych vládcov spájaných s kanabisom, takisto zobrazujú Strom Života podobný konope, rovnako ako u rytín zobrazujúcich jeho otca, kráľa Esarhadonna. Profesor Widegren polemizuje aj o možnosti toho, že každý z vtedajších kráľovských chrámov mal vlastnú svätú záhradu, kde rástol práve Strom Života. O ten sa potom staral hlavný záhradník, teda samotný kráľ.

"Staraním sa a zalievaním Stromu Života získaval kráľ životnú vitalitu." (Widegren, 1951).

Jeden zo zápiskov z obdobia kráľa Aššurbanipal hovorí nasledovné: "Boli sme ako polomŕtvy psi. Potom nám náš pán spasiteľ poskytol životnú vitalitu tým, že nám pod nos podstrčil rastlinu života. "(Ringgren 1973).

Posledná poznámka "pod naše nosy" spomína priamo použitie konope ako aromatického kadidla na rituálne účely. Ako rastlina nazývaná "bylinou života" je jasné, že konope hralo významnú úlohu v náboženských praktikách dávnej Asýrskej ríše. Veľmi zaujímavé sú tiež nálezy zápisku z éry kráľa Aššurbanipal, popisujúce výrobné postupy na získanie hašiša. Zápisky boli naviac údajne obyčajným prepisom ešte oveľa starších zdrojov.

"Korene užívanie konope ako psychotropné látky a náboženského sakramentu siahajú hlbšie, než mohol kto predpokladať." (Walton 1972)

Rytiny zobrazujúce postavy s vtáčími rysmi držiace oválne tvary boli odjakživa spájané s princípom "opelenie" svätého Stromu. Chris Bennet vo svojej knihe „Sex, Drugs, Violence and the Bible“ navrhuje, že vtáčie postavy sú v skutočnosti šamani oblečení do rituálnych oblekov. Zbierajú kvety, šúľky konope (vtáčia prevleky zvýrazňujú schopnosť šamanov lietať medzi jednotlivými svetmi, dimenziami). Preto tiež v ruke drží pletené košíky, do ktorých kvety zbierajú, aby mohli následne odovzdať moc rastliny života kráľovi.

Všetka tieto zobrazenia sú v priamom spojení s rituálmi, počas ktorých Asýrčania uctievali boha zvaného okrem iného Ea, Enki alebo Oannes. Niektorí z mytologů navrhujú, že boh Ea je v skutočnosti tým istým zobrazením, akým je biblický had strážiaci zakázané ovocie.

"... je možné, že Asýrskej zobrazenie domova boha Ea zvanej Dilmun predchádzalo biblickému Raju. (Hooke 1963). Podobne ako vo známejšom biblickom príbehu dochádza v mýte Dilmun k stvoreniu ôsmich rastlín bohyňou Ninhursag. Enki (Ea) má prísny zákaz plody týchto rastlín jesť. Naprieč zákazu však Enki pozre všetky plody do jedného. Ako iste vidíte, sú tu určité, veľmi viditeľné podobnosti. (Rinngren 1973).

Biblia a Asýrska história plná konope

Bennet vo svojom výklade zdôrazňuje, že všetko tu spomenuté je obyčajné časťou celého kontextu a vo svojej knihe spolu s výskumom bádateľky Stein idú skrz celú tému oveľa hlbšie.

Kým Bennet má ako nezávislý spisovateľ možnosť vyvodzovať akákoľvek východiská bez akademických pravidiel a obmedzení, Stein je, ako sama hovorí, pred zverejnením akékoľvek teórie nútená dodržiavať prísne metodologické zaopatrenia: "Ako členka akademickej komunity som pochopiteľne obmedzená určitými predpismi, ktoré treba dodržiavať. Predtým, než dôjdem k akémukoľvek záveru, musím byť schopná všetky svoje tvrdenia podložiť dostatkom dôkazov."

Liečebné konope v histórii ľudstva

Rastlina liečebného konope je bylinou veľmi rôznorodo využiteľnou. Konope hrá významnú úlohu v životoch mnohých pacientov i rekreačných užívateľov. Niektorí ju používajú na liečbu, iní zase k uvoľneniu, k pomoci nahliadnuť na svet z málinko iného uhla, alebo si rozšíriť spirituálnej obzory. Pomáhať môže pri meditácii alebo v snahe o pokojný spánok. Inde je zase konope využívané ako rastlina priemyselná, ako palivo, materiál na výrobu tkanív alebo napríklad konopného betónu.

Liečebné konope je rastlinou, ktorá nás ako ľudské bytosti sprevádza históriou už po celé tisícročia. Keď sa obzrieme na jej majestátny vplyv naprieč evolúciou nášho druhu, jej liečebný potenciál a historický význam a potom si uvedomíme, že sa vlády mnohých dnešných krajín stále snažia túto rastlinu zakazovať a dokonca posielať jej pestovateľa alebo prosté užívateľa za mreže, nemožno než neveriacky krútiť hlavou.

Impéria, štáty a ich vládcovia a vlády vznikajú a zase zanikajú. Rastlina liečebného konope však každý jar prekvitá znova. Čo asi zmizne zo sveta skôr? Rastlina, ktorá s ľudským druhom prekvitá naprieč históriou, alebo slobodu utláčajúci zákony, ktoré sú terčom výsmechu väčšiny ľudí, ktorí si v dnešnom svete zachovali zdravý rozum? Odpovedať na túto otázku dozaista nemusíme...

Zdroj: cannabisculture.com